Úlety
To nevymyslíš: Zimná výprava v lete...bez úlovku

To nevymyslíš: Zimná výprava v lete...bez úlovku

22. februára 2011

Tento príbeh sa odohral pred pár rokmi, keď som začínal radcovať. Vonku bolo krásne jesenné počasie, lesy hrali všetkými farbami, a tak sme sa dohodli, že pôjdeme na výpravu na Poľanu. Keď som o tom hovoril deťom na družinovke, trošku som žartoval - nahovoril som im, že si treba zobrať rukavice, šál a teplé oblečenie, pretože na Poľane už určite bude sneh...

V sobotu ráno sme sa vydali k výsosti Poľane, všetci mali krátke tričká, len chudák Aďo moje žarty zobral vážne - mal hrubú vetrovku a hrubý pulóver. Okolo obeda vĺčatá začali vymýšľať, že ich bolia nohy a tak sme im zobrali ruksaky. Vĺčatá sa rozbehli vpred a my sme si sadli pod taký vysoký smrek, že im odľahčíme tie ruksaky o nejaké tekutiny. Z Aďovho ruksaku sme vytiahli ďalší sveter, rukavice, čiapku, šál... Odvtedy viem, že z vĺčat si netreba robiť srandu.

Úplná čerešnička toho dňa bola už keď sme schádzali dole nad Hriňovou. Jeden horár tam má malé chovné rybníky, sú plné malých rybiek. Jedno vĺča, Mrož, sa rozhodlo, že si jednu uloví do fľašky. Ľahol si na breh a začal loviť, ale v jednom okamihu sa hlava stala ťažšia ako telo a Mrož sa „vmrožil“ do jazierka. A v tom okamihu človek nevie, či sa ma smiať alebo ho ísť ťahať z jazierka... Našťastie tam bolo vody len ako „žabe po členky,“ a Mrož už o chvíľu bol von z jazierka bez rybky, všetko mal mokré a ešte to zalievali „krokodílie slzy,“ ktoré ronil..

P.S.1: Nerobte si srandu z vĺčat a včielok, lebo oni dokážu uveriť všeličomu.

P.S.2: Dávajte pozor na deti, ktoré lovia rybky v jazierkach.

P.S.3: Chodievajte na zimné výpravy v lete, je to celkom sranda.

Cero

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Počas môjho skautovania sa prihodilo kopec vtipných, groteskných, ale i vážnych príhod. Tá, o ktorej vám idem porozprávať, sa udiala počas jednej veľkej zimy, a to myslím vážne veľkú zimu, nie takú bez snehu! Záveje 2 metre vysoké, no proste kosa ako v ruskom veľkofilme. Náš oddiel dostal pozvánku na maškarný ples do Spišského Podhradia. Cesta prebehla v poriadku, deti sa tešili, nálada gradovala. Podvečer sme sa poobliekali do masiek a začala zábava. Ten večer okrem iného som získala aj svoje skautské meno :). Na druhý deň ráno mal víkend pokračovať veľkou hrou v okolí Podhradia a hradu. Decká sme ráno vytiahli zo spacákov a kázali im, nech sa poriadne oblečú. Po raňajkách sme ich porozdeľovali do skupiniek a hor sa na riešenie úloh. Slnko svietilo, mráz nás štípal na lícach, hra bežala v plnom prúde ... trochu poetickosti nezaškodí :)... No a ako sa tak brodíme v tom snehu, všimnem si, že jedno vĺča je síce nababušené, ale obuté je v prezúvkach! Ktokoľvek, kto už mal na starosť partu deciek si vie predstaviť ako ma vtedy "prestriklo". Všade naokolo záveje, mráz a jedno dieťa v školských prezúvkach... Môžem povedať, že všetko dobre dopadlo a žiadne prsty nikomu neodpadli, ale šoky to boli riadne. Popravde, toto konkrétne vĺča mi šoky narobilo viackrát a tento bol len prvý z mnohých.

Wankie

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Keď mrzne, dávaj si pozor...

Rozpoviem vám dve krátke historky o jednom chalanovi, ktoré sa stali už veľmi dávno, ale o to viac poučné do vašej budúcnosti tieto príbehy môžu byť. Náš hlavný hrdina sa volá Majster - preto dostal takúto prezývku, lebo fakt to bol majster na všetko. Na zimnom tábore sme išli na bežkový výlet. Jednej babe sa uvoľnilo viazanie a bolo ho treba silnejšie došroubovať. Lenže na viazaní bol sneh a ľad a to bránilo k tomu aby sme sa k viazaniu dobre dostali. Čo teraz, sme na výlete, všade sneh, zima, ako najrýchlejšie rozmrzne také viazanie? Na scénu prichádza Majster so svojim nápadom: však sliny sú teplé, tak to budem olizovať a ono sa to roztopí. Začal olizovať a síce sa trochu ľadu roztopilo, ale zároveň mu k tomu primrzol aj jazyk. Áno, nestáva sa to iba vo filmoch, ale aj naozaj. Neoblizujte v zime kovové veci, je to naozaj nepríjemný pohľad, keď si niekto odtŕha kožu z jazyka. O pár dní neskôr, na tom istom tábore, sme šli na plaváreň. Majster nosil dlhé vlasy až po plecia a hlavu si samozrejme neusušil, však načo? A tak sme vyšli z plavárne, a kým sme došli do chaty, samozrejme Majstrovi mokré vlasy zamrzli. To sa ešte stále občas môže stať a je to asi nezdravé, ale je to ešte celkom v pohode. V pohode to bolo však iba dovtedy, dokiaľ si Majster nezmyslel, že si tie ľadové cencúle, čo mu trčia z hlavy, poulamuje. Človek by si myslel, že zlomíte ten ľad, ktorý odpadne z vlasu a je to. Nie, nie je to tak. Pre mňa osobne to bolo prekvapujúce (asi aj pre Majstra), že keď si zlomíte zamrznuté vlasy, tak si normálne reálne tie vlasy zlomíte a tým pádom skrátite. Čiže keby niekto potreboval na rýchlo a zadarmo ostrihať, už viete ako na to! :)

Tuti