Top články
Nočná pohotovosť
08. marca 2011Som veľmi rád, že aj na tohtoročnom letnom tábore sa nám postávali príhody, ktoré sa budú rozprávať ďalšie skautské generácie pri táborových ohňoch a že som dostal možnosť sa o ne s vami podeliť. Jedna z nich je aj o neohlásenom nočnom prepade na tábor.
Všetko sa začalo v noci, počas vodcovskej nočnej hliadky, ktorá je u nás od 22:30 do polnoci. Tábor pomaly zaspával, teplota pomaly klesala a v ovzduší bolo cítiť prichádzajúcu nočnú búrku. Nočný pokoj narušil príchod dvoch dievčat do típí, celé znepokojené nám povedali, že za ich hangárom niekto chodí, počuli tam dupot a nejaké hlasy v pozadí. Ako mladí muži, ochrancovia žien a detí, sme prípadnú hrozbu nebrali na ľahkú váhu a nastrojili sa preskúmať nočného narušiteľa. Obutí vo vysokých pevných topánkach a odetí tak, že by sa nemuseli za nás hanbiť ani výsadkári, sme sa s baterkami vybrali do tmy, prezrieť okolie. Po malom kolečku okolo tábora po prašnej ceste, preskúmaní všetkých krovín a zákutí sme sa zhodli, že nikde nikto a asi tam dupotal len ježko. Hliadku sme doslúžili bez ďalších komplikácií. V noci sa spustil tichý dážď padajúci na tábor v malých kvapkách.
Počas druhej nočnej hliadky ma prišli zobudiť dvaja skauti s tým, že okolo tábora niekto behá a niekto pri neopatrnom plížení zhodil pár ešusov z klincov. Pomyslel som si, že to je asi príliš veľa náhod na jednu noc, ale zase pri odpadovke a zle umytých ešusoch mohla pobehovať lesná zver. Bojachtivým skautom som vzal z rúk sekery a nahradil niečím mierumilovným, tĺčikom na mäso a kaserom: sprej na sebeobranu. Dohovoril som im, že nemôžu hliadkovať s ostrými predmetmi, ktorými by mohli ublížiť sebe alebo prípadným prepadlíkom. Blýskanie v ich očiach nasvedčovalo, že si chudáci chalani mysleli, že dnes bude prepad. Asi jediný, ktorý som z toho nemal radosť, som bol ja. Ako vodca tábora by som mal o ňom vedieť a keď neviem, tak to mohlo nasvedčovať len jednému. Dedinskí chlapci, povzbudení nudou cez leto a alkoholom, sa prišli hrať na kovbojov a indiánov. Pred nimi nás varovali skauti, ktorí tam táborievajú už viacero rokov, a mali s nimi problémy - od krádeží potravín, cez nočné prepady a bitky. Zase som si s nimi spravil malé kolečko po táborisku, prezreli sme spomínané miesta. Po tom, čo som sa uistil, že nič nehrozí, som ich odzdravil, otočil sa a pomaly kráčal do típí. Medzi rečou som im povedal, nech sa ešte zbehnú pozrieť na autá, či sú v poriadku.
Práve v momente, keď som vstupoval do típí, sa z ticha tábora ozval prenikavý výkrik do tmy. Prepaááád! Prepaáád! Otočil som sa a rozbehol smerom k prepadlíkom. Za mnou som počul rozopínanie spacákov a buchot spôsobený ďalšími vybiehajúcimi rovermi. Skupina miestnych junákov bola zaskočená a ochromená tým, že zo spiaceho táboriska sa v minúte stalo mravenisko, kde vybiehajú ľudia zo stanov. Minimálne osem až desať skoro dospelých chalanov držala v šachu dvojčlenná hliadka dvanásťročných chalanov, ktorí na nich mierili baterkami, kaserom a tĺčikom. Po obkolesení skupinky sa začalo vypočúvanie a ostrá slovná prestrelka. Niektorí svedkovia hovorili, že som dokonca nadskakoval od zlosti, keď som sa s nimi rozprával. Komickosť celej situácie dokresľoval fakt, že za prepadlíkmi stál naháč - chalan v Adamovom rúchu bol jeden z našich roverov, ktorý šokoval nielen prepadlíkov, ale aj nás samotných. Situácia sa zastavila v bode mrazu, prepadlíci nechceli odísť a my sme ich nechceli vpustiť do táboriska.
Celú situáciu nakoniec vyriešil až príchod policajnej hliadky, ktorá ochotne usmernila mladíkov, aby nás neotravovali a pobrali sa domov. Decká z toho všetkého mali neskutočnú radosť, že cez noc bol prepad a že došla polícia aj s majákom k táborisku na cestu. Nakoniec nám povedali, že sme nemali volať políciu na tých chalanov, ale na toho naháča čo nám behal v noci po táborisku. Popri tom všetko vzrušení si ani neuvedomili, že to bol vlastný a možno sa šokovaní ani k tvári nedostali.
Najbližšie akcie
Z vašich fotografií
