Téma
Práca v zahraničí

Práca v zahraničí

09. júna 2011

Leto je ideálnou príležitosťou privyrobiť si a ešte si pritom možno aj precvičiť cudzí jazyk. Zahraničie láka aj odlišnou predstavou toho, čo znamená minimálna mzda. Niekomu sa pošťastí a vráti sa domov o papieriky bohatší. Niekomu nie a vráti sa domov bohatší iba o skúsenosti, ktoré veľakrát nie sú príjemné, ale posúvajú ďalej.

Brigáda vo Švédsku - alebo Ako sme sa vybrali do Anglicka

Aj vám sa stáva, že od plánovanej letnej brigády spojenej s príjemnou dovolenkou je skutočnosť úplne iná? Lebo to bol môj prípad. Po maturite som sa plná očakávania vybrala za maminou do Švédska, s úmyslom privyrobiť si do svojho vrecka, no po príchode môj úsmev sklesol. Mamina pracovala s jedným rodinným známym, kde ich náplňou boli rôzne práce okolo domu. Od maľovania, stavbárskych prác, renovácie, upratovania... všetko, na čo im sily stačili. No po mojom príchode si nevedeli nájsť prácu ani oni dvaja. A tak sme natlačení všetci traja v pivničnom priestore veľkosti 5x5 metrov čakali a hľadali akúkoľvek prácu. Peniažky sa míňali a museli sme niečo podniknúť. Majiteľom, u ktorých sme bývali, sme pomáhali robiť okolo domu, a oni nám z vďaky kúpili letenky do Anglicka. A tak sme so 100 £ vycestovali. V Anglicku nám „vybavila“ známa prácu vo fabrike s kurencami. Museli sme zaplatiť 95 £ za ubytovanie a čo sa stalo? Žiadna práca nebola. Opäť čakanie. Mali sme 5 £ na týždeň. A tak sme každý deň jedli zemiaky, kupovali najlacnejšie potraviny. Okrem oblečenia sme nemali žiadne veci, od tanierov, po prikrývku na spanie, všetko nám chýbalo. Musela som chodiť po agentúrach a s mojou „rozšírenou“ angličtinou hľadať akúkoľvek prácu. Nakoniec po dvojtýždňovom hľadaní nám dali brigádu. Pre množstvo brigádnikov - len na týždeň. Ale zarobila som si aspoň na letenku domov. A naučila sa, aké je to všetko krehké. Maminka sa po mesiaci presťahovala do iného mesta k jej sestre a už tam od vtedy pracuje rok a má sa omnoho lepšie. Chystám sa ísť za ňou i tento rok, a napriek tomu, že to bolo veľké dobrodružstvo, dúfam, že najbližšia brigáda bude úspešnejšia. Tak držte palce!

Michaela Husárová - Ami

Ako sme vo Švédsku maľovali domy

Za našou prvou ozajstnou brigádou sme leteli do Švédska. Na otázku, čo sme tam robili odpoviem jednoducho: maľovali domy. Zvyčajne sa pri tejto odpovedi všetci pozastavia a chcú vysvetlenie. Dostali sme štetce, valčeky, kýbliky farieb a červené domy sme postupne menili na čierne. Keby som vedela dopredu, čo bude náplňou našej práce, asi by som to vzdala a ani by som nevycestovala, no teraz si do životopisu môžem vpísať "maľujem domy". A okrem toho, boli sme obklopené milými ľuďmi, bývali sme v domčeku pri mori, hrávali tenis, mali k dispozícii bicykle, bazén, kajak... dobre nám bolo :)

Jana Sekerešová – Dymči, 106. zbor Akataleptik Detva

Ako nás naivita priviedla do konzervárne

Chuť zarobiť prvé peniaze na veci či značkové tenisky skrsla v našich hlavách vo veku 16 rokov. Čo tak ísť do konzervární? Jasné, super, budeme spolu a ešte popritom aj zarábať, povedali sme si tri skautky. Pobyt v Čechách začal od začiatku zábavne, keď 30 ľudí chceli napchať do mikrobusu. Neskôr plesnivé sprchy, vojenské postele (na ktoré bolo treba poriadne vyskočiť) a samotná práca v konzervárni s uhorkami, ktoré sme dokonca zametali zo zeme a vracali späť(niečo pre milovníkov tatárskych omáčok). Keď sa 5 kg vrece naplnené pokrájanými uhorkami na kocky kamoške roztrhlo nad hlavou, všetkým úplne stačilo!!! Dvanásťhodinovky na poli na slnku s gumenými rukavicami. A nakoniec sme od únavy prespali aj storočnicu skautingu, keď sme so zalepenými očami sledovali či už vyšlo slnko.