Sumár mienky ľudu

Ľudia sa na skauting pozerajú z niekoľkých uhlov. Škoda, že väčšina z nich sú nepresné. Našťastie však existuje aj nemalá časť spoločnosti, ktorá vie, čo je skauting, pozná našu pravú činnosť a sympatizuje s nami. Túto časť tvoria zväčša ľudia, ktorí mali priamu skúsenosť so skautingom alebo aspoň o ňom počuli od blízkych. Slovenský skauting je však ešte stále mladá organizácia a myslím, že sme na dobrej ceste zvyšovať počet ľudí v tejto skupine. Minulý režim nám však zabezpečil, že pre staršiu generáciu pôsobíme ako pozostatok pionierov, iskričiek a SZM. S týmto majú však problém skauti vo všetkých postkomunistických štátoch a snáď je to tiež len otázka času kedy sa aj tento pohľad stratí. Inde zase skautov prirovnávajú ku polovojenským, charitatívnym, turistickým či dokonca náboženským organizáciám. Veru, názorov je neúrekom. Samozrejme, že dôležité sú hlavne naše skutky, ale nesmieme zabúdať, že aj to ako vyzeráme a pôsobíme, ovplyvňuje mienku spoločnosti. Pretože, ako všetci vieme, ľudia majú tendenciu súdiť iných podľa obalu.

Tradícia?

Sto ľudí, sto chutí. Sto skautov, sto názorov na skauting. Niektoré podobnejšie, iné radikálne odlišné. Ale môžeme niektoré označiť za správne alebo nesprávne? Pokiaľ sa zhodujú so základnými princípmi, tak asi nie. Každá krajina, každý región, má svoje vlastné chápanie skautingu. A to sa potom odzrkadlí aj na imidži. Všetci sme síce skauti, Bí-Pího nasledovníci, len trošku inak vyzeráme. Sú skauti, ktorým viac imponuje ten starší, tradičnejší štýl. Často sú to ľudia, ktorých viedli starší roveri alebo oldskauti. Veľkým plusom pre nich sú skúsenosti nadobudnuté od starších. Overené praktiky, staré metódy, duch skautských časov minulých a hlavne tzv. ,,back to bases“ (návrat k základom) sú veci, ktoré priťahujú takých tých klasickejších. Skautská prax býva pre nich samozrejmosťou a to je zručnosť, ktorá mnohým dnes chýba. Avšak popri dobrých vlastnostiach tohoto štýlu existujú aj extrémy, koniec koncov ako už všade. Nože za opaskami, kanady, maskáče, pochodovanie atď. Naozaj chceme takto vyzerať? Koľko rodičov pošle svoje dieťa na skauting, keď mu leták podá niekto, kto vyzerá viac ako keby verboval na front a nie do mládežníckeho hnutia? Zachovávajme tradície ale nemýľme si skauting s niečím iným. My totiž nepotrebujeme zaujať a ohurovať dokonalou, vynútenou disciplínou, ale skôr programom a aktivitami, kde decká chcú byť disciplinované pre zachovanie zábavy.

Zmena?

Skauting je hnutie. A pre hnutie je prirodzené, že sa časom posúva ďalej a mení sa. Ani Bí-Pí určite nepredpokladal, že všetci na svete budeme chodiť stále v tých istých podkolienkach, šortkách a klobúkoch storočie za storočím. Spolu s dobou sa vyvíja aj naša organizácia a takisto aj imidž. Modernejšie centrá, spôsoby komunikácie, dizajny stránok, kvalitnejšie a novšie technológie a všeličo iné, to všetko nám ponúka ďalšie možnosti na novšie a originálnejšie aktivity, program, vzdelávanie. Dnes je skauting globálnou firmou na radosť, je pestrý a rôznorodý. Za všetky tie roky svojej existencie pribral medzi seba množstvo národov a kultúr. Skrátka, sme taká planetárna zmeska, ktorá sa stále vyvíja a posúva ďalej. To je všetko veľmi pekné, ale aj tu to má svoje mantinely. Pokrok je užitočná vec, ale pamätajme aj na zvyky. Skúste si predstaviť, ako by asi vyzeral skauting, keby sme zabudli na všetky staré zručnosti, znalosti, poznatky, skúsenosti, skrátka všetko, čo tu ostalo po našich skautských predkoch? Každý deň sa narodia milióny detí, z ktorých niektorí sa raz stanú skautmi. Aké by to bolo, keby im nemal kto vysvetliť krásu viazaných stavieb, chuť táborového obeda na vlastnoručne založenom ohni či ten pohľad na vlajku, keď na tretí pokus osadíte stožiar? Ja viem, niektorým sa to môže zdať ako šialená predstava, ale už teraz som počul od zahraničných kolegov, že podaktorí už ani netáboria v stanoch, nieto aby sa ešte obťažovali s niečím takým ako je varenie na ohni. Iní si povedia ,,veď každý máme svoj štýl“ - ale nebola práve príroda ako jeden zo základných Bí-Pího výchovných prostriedkov? A nejde len o prírodu a skautskú prax. Potom si ľudia mýlia skautov s klasickými voľnočasovými aktivitami a nerobia rozdiely medzi skautingom a iným krúžkom. Postupujme dopredu, ale nezabúdajme na našu históriu, tradície a spomeňme si občas na naše ,,základy“. Pretože to je to, čo formuje našu identitu a odlišuje nás od ostatných.

Zlatý stred

Všetkého veľa škodí. Preto je asi najlepšie držať sa tej zlatej strednej cesty. Nesiliť ten výzor do extrémov, a zároveň zachovávať tradičné skautské zvyky. Aj keď je imidž dôležitý, stále znamená viac to, čo robíme, než to, ako pri tom vyzeráme.