Top články
Malá a silná alebo veľká a slabá organizácia?
01. marca 2011Akou organizáciou chce byť Slovenský skauting? Kam smerujú nelichotivé čísla o vývoji členstva? Chceme ďalšie oddiely a zbory alebo chceme radšej menej, no zato kvalitných členov?
Ako sme skoro dobili Everest
Všetci si ešte pamätáme roky 1998 - 2003, všade vládol entuziazmus a každý rok nás bolo o čosi viac. Slovenský skauting postupne rástol a zdalo sa, že čoskoro isto dobijeme nielen pomyselný Everest (8848) ale prekonáme aj 10 000 členov. Nestalo sa tak. Namiesto toho od roku 2003 postupne klesáme a dnes sme z Himalájí stále bližšie k hranici 5000 m n. m. Nie je to príjemné klesanie, asi každý by chcel, aby nás bolo viac, aby mal skauting imidž veľkej a silnej organizácie a aby stále viac detí mohlo prejsť skautskou výchovou. Žiaľ, zdá sa, že nás je každý rok o kúsok menej.
Kde je pes zakopaný
Dôvodov prečo sme po období rastu začali stabilne klesať môže byť niekoľko. Strata výškových metrov, ak zostaneme pri horolezeckej symbolike, bola ale podľa mňa predovšetkým spôsobená únavou a nedostatkom kondičky. Jednoducho sme nemali dostatočné štruktúry na to, aby sme udržali viac ako 8000 členov. Mnoho zborov bolo založených rýchlo a bez poriadnych základov, rovnako rýchlo vyhoreli a zanikli. Podobne aj mnoho zborov bolo postihnutých personálnymi zemetraseniami, poodchádzalo veľa unavených a vyhorených ľudí a deti sa tak ocitli bez vodcov. Vrátili sme sa teda na úroveň pred rokom 1998, dokonca ešte kamsi nižšie. S oboma palcami stisnutými sa nám snáď podarí zostať nad hranicou 5000 členov. Ale kam ďalej? Budeme klesať, stagnovať, alebo chceme znova rásť?
Možnosť prvá: stagnácia či ďalší pokles
Ak nedokážeme správne pomenovať dôvody poklesu členstva a bojovať s príčinami tohto javu, bude nám členstvo aj ďalej klesať. V niektorých prípadoch pôjde o zaniknuté oddiely, v iných prípadoch budeme mať bohužiaľ viac tzv. čiernych duší – teda aktívnych členov, ktorí sa neregistrujú. Oba problémy sú znepokojivé, ten prvý hovorí o problémoch pri práci s dospelými vodcami a ten druhý o nedostatku skautskej morálky. Zdá sa, že niektoré zbory čo oddiely zanikli v období, keď výrazne klesla dotácia na činnosť z ministerstva. Podsúva sa otázka či fungovanie týchto oddielov a zborov záviselo len od peňazí, alebo či tieto skupiny zostali fungovať mimo oficiálnej organizácie a robia skauting tak povediac, na divoko. V oboch prípadoch ide opäť o znepokojivý fenomén a ak títo niekdajší skauti fungovali len kvôli či vďaka peniazom, môžeme ich odchod považovať za úľavu.
Rast systémom „hurá!“
Rovnako ako musíme začať konať aby sme zastavili pokles členstva, nesmieme opakovať ani chyby z minulosti, z čias, keď sme chceli dobíjať osemtisícovky a nemali sme na to kondičku. Živelné zakladanie zborov v celkom nových lokalitách sa neosvedčilo. Veľké kolonizovanie nových miest a dedín je veľmi náročné, chce to veľa nadšených dobrovoľníkov, veľké nasadenie a nemálo peňazí. Možno by sa nám podarilo krátkodobo vyrásť, ale tieto oddiely bez hlbších koreňov by veľmi ľahko zanikli pri prvých ťažkostiach. Druhou možnosťou rýchleho rastu je nárazovo otvoriť naše existujúce oddiely väčšiemu počtu detí, určite by sme vedeli v každom oddiele prijať ešte nejakých päť až desať detí navyše. Ale mali by sme na to dlhodobo silu a vedeli by sme ich kvalitne a zodpovedne viesť? Možno by sme boli väčšou organizáciou, no viac detí by znamenalo aj väčšie riziko a záťaž pre súčasných, často už dosť preťažených vodcov.
Ako teda rásť?
Všetci sa určite zhodneme na tom, že chceme aby skauting rástol. Ale ako? Najrozumnejšie bude azda rásť pomaly, ale za to zodpovedne. Pripravme si dobré základy, na ktorých budeme potom môcť stavať. Rozhodujúci sú najmä radcovia. Pracujme na tom, aby im nechýbala motivácia a všemožná podpora. Práve v dobrých radcoch sa skrývajú budúci lídri. Pravidelné oddielové rady a zmysluplný roverský program nám pomôžu vychovať generáciu budúcich vodcov. A tu sa dostávame k ďalšej citlivej téme: vodcovia. Len vtedy, keď budeme mať zodpovedne pripravených a dobre motivovaných vodcov môžeme rozmýšľať nad rastom. Nadšení sedemnásťroční roveri nemôžu viesť oddiely rovnako ako odcestovaní a neprítomní „papieroví“ vodcovia. Pre dobré meno organizácie sú len rizikom. Pre zborových vodcov je tu výzva budovať stále väčšiu finančnú samostatnosť, tak aby naše fungovanie nezáviselo od jedného zdroja peňazí. Musíme sa sústrediť na kvalitu, aj za cenu stagnácie či dokonca mierneho poklesu členstva.
Je kľúčové, aby sme sa sústredili na dobrý, kvalitný a bezpečný program, ktorý budú garantovať tímy schopných radcov a vodcov. Rovnako je dôležité budovať si finančnú nezávislosť na lokálnej ale aj národnej úrovni. Len vtedy budeme môcť uvažovať o udržateľnom raste. Dovtedy buďme radšej menšou, ale kvalitnou, dôveryhodnou a bezpečnou organizáciou.
Najbližšie akcie
Z vašich fotografií
