Projekty
Táborový receptárik

Táborový receptárik

07. júna 2011

Hrsť tipov na obohatenie táborového života.

Táborové slnečné hodiny

Na správnom skautskom tábore nájdu svoje uplatnenie všakovaké zálesácke „frajerinky“. Medzi ne patria aj slnečné hodiny.

Slnečné hodiny staviame na rovinke a na mieste, kde najdlhšiu časť dňa svieti slnko. Treba si ho dobre vytipovať, aby sa nestalo, že v polovici práce nám hodiny zakryje tieň vytváraný lesom. Do zeme kolmo zarazíme kôl 1 (β = 90 stupňov), k nemu priložíme tenšiu žrď 2 tak, aby priamka x bola orientovaná v smere sever - juh. Žrď 2 pevne pripevníme k zemi a ku kolu 1 špagátom. Ďalej od kola na osi x zarazíme kolík 3 a pracovne ho označíme číslom 12. Potom už len stačí čakať od východu po západ slnka a každú hodinu zaraziť kolík na priamku (tieň), ktorý vrhá na zem žrď 2. Potom kolíky označíme číslom hodín podľa kolíka 3 s číslom 12. Takto získame slnečné hodiny, ktoré budú ukazovať tzv. zimný stredoeurópsky čas. Keďže sa nám nechce prepočítavať čas zo SEČ na SELČ, kolík 3 neoznačíme č. 12 ale č. 13. Takto spravené hodiny budú spoľahlivo ukazovať čas približne od 7.00 do 19.00.

Hasičský poplach

Kvôli pripravenosti („Buď pripravený“) je dobré spraviť na tábore hasičské cvičenie a hasičský poplach. Pri hasičskom cvičení si dohodneme spôsob hasenia, koľko ľudí naberá vodu zo studničky, koľkí z potoka, ako sa vracajú prázdne kýble a tak podobne. Všetko si poriadne preskúšame.

Hasičský poplach môže byť vyhlásený kedykoľvek. Keď táborníci počujú krik „Horí, horí, ...“, každý vie, čo to znamená. Pri nočnom poplachu treba okamžite vyletieť zo spacáku, obuť si hrubé kožené topánky a pomáhať hasiť. Poplach možno robiť, samozrejme, aj cez deň. Pri hasičskom poplachu by mal už každý vedieť, čo treba robiť. Akákoľvek panika je zakázaná. Všetci pomáhajú hasiť fiktívny oheň. Na rozdiel od ozajstného požiaru možno pri cvičnom požiari zažiť aj veselé chvíle. Všetci si podávajú plné vedrá, každý je mokrý od hlavy až po päty a posledný hasič víťazoslávne vylieva už takmer prázdne vedro na miesto, kde je akože oheň.

Roverská posilňovňa

Na začiatku tábora si každý v táborovej posilňovni vyskúšal, koľko spraví zhybov. Počas tábora mal potom svoj rekord výrazne zvýšiť. Verte alebo neverte, ale naozaj boli koncom tábora osobné rekordy o dosť vyššie.

Naši roveri sú vynachádzaví a zachcelo sa im napodobniť Daidala a Ikara. Zachcelo sa im lietať. Zriadili preto v posilňovni tzv. flying (čítaj flájink). Na pevný konár zavesili lano so slučkou, v ktorej bola horolezecká karabína. Horolezeckú sedačku si lietaniachtivý skaut dal naopak, takže zapínanie nebolo na bruchu, ale na chrbte a za pomoci niekoho sa zapol do karabíny na lane. Takže vlastne visel so všetkými štyrmi končatinami voľnými. Ach, lietanie je božský pocit.

Táborová meteorologická stanica

Meteorologická stanica môže byť dobrým oživením táborového programu. Základnými časťami stanice budú teplomer, barometer, zrážkomer a najdôležitejšia vec – meteorologický záznamník. Do meteorologického záznamníka pravidelne zapisujeme svoje pozorovania. Ak pozorovania nezapisujeme pravidelne, strácajú svoju hodnotu. Záznamník obsahuje záznamy teploty (7:00, 13:00, 21:00), oblačnosti (úplné jasno, zopár obláčkov, spolovice zamračené, prevažne zamračené, súvislo zamračené), záznamy o smere a sile vetra (bezvetrie, hýbu sa listy, hýbu sa konáre, hýbu sa stromy, víchrica), o veľkosti zrážok, o výške tlaku a o zvláštnych úkazoch (búrky, dúha, žiarivý kruh okolo mesiaca a pod.).

Tlak vzduchu sa meria barometrom. Pri vysokom tlaku býva počasie pekné, suché a bezoblačné. Pri nízkom tlaku je počasie vlhké, oblačné. Podľa tlaku vzduchu môžeme približne predpovedať počasie. Preto je barometer zaujímavou časťou táborovej meteorologickej stanice.

Táborový barometer

Na tábore si môžeme spraviť až dva druhy jednoduchého barometra. Na veľký pohár napneme kus tenkej gumy z nafukovacieho balónika. Potom zoberieme slamku na pitie, na jeden koniec slamky pripevníme ihlu a druhý koniec prilepíme na stred balónika. Pred ihlu umiestnime stupnicu, nakreslenú na kartónový papier. Ihla každý deň mení svoju polohu a určuje relatívne zmeny výšky tlaku. Druhý typ barometra môžeme spraviť zo zaváraninového pohára a fľaše s dlhým hrdlom. Do pohára nalejeme vodu s potravinárskym farbivom. Fľašu dáme do pohára hore dnom (koniec fľaše sa nesmie dotýkať pohára). Voda v zaváraninovom pohári musí zakrývať hrdlo fľaše. Na pohári označíme fixkou výšku vodnej hladiny. Barometer musí byť na takom mieste, kde je pomerne stála teplota. Keď je hladina vody vo fľaši vysoko, aj tlak je vysoký, keď je voda nízko, je tlak nízky. Aby nám však tento barometer fungoval, musíme ho spraviť v daždivom počasí pri nízkom tlaku vzduchu.

Zrážkomer

Časťou meteorologickej stanice by mal byť aj zrážkomer. Denným meraním získame predstavu o meniacom sa množstve spadnutých zrážok.

Každý pozná umelohmotné dvojlitrovky od Pepsi-Coly alebo Coca-Coly. Zoberieme jednu takúto fľašu a odstrihneme ju v hornej časti. Odstrihnutú hornú časť vložíme opačne do spodnej časti tak, aby bol vrch „lievika“ zarovno s vrchom spodnej časti a obidve časti spolu prilepíme lepiacou páskou. Z tejto lepiacej pásky (najlepšie farebnej) ešte nastriháme úzke pásiky a nalepíme ich vodorovne v 10 mm vzdialenostiach na bočnú stenu zrážkomera. Zrážkomer naplníme vodou po prvý pásik. Kvôli ochrane a stabilite ho dáme do malej drevenej debničky, ale vhodný je aj ťažší kvetináč, a tento v tábore umiestnime na voľnom mieste, kde sa o zrážkomer nikto nepotkne. Pri dvojlitrovej fľaši s priemerom 125 mm zodpovedá každých 10 mm zrážok jednému pásiku (čiže 10 litrom vody spadnutých na 1 meter štvorcový). Merania okrem zápisu do meteorologického zápisníka vždy zakreslíme aj do grafu na štvorčekovom papieri.

Vybraté z knihy Burza nápadov, Slovenský skauting 2002