Projekty
Postavte si indiánsku saunu!

Postavte si indiánsku saunu!

07. júna 2011

Jiří Macek z Ligy lesnej múdrosti popisuje v knihe Táboříme v típí, ako si postaviť pravú indiánsku saunu. Kto prečíta a vyskúša, nebude ľutovať.

Očista indiánskej duše

Sauna, inak potná chyža, dakotsky zvaná INI TIPI, bola neodmysliteľnou súčasťou každého tábora prérijných Indiánov. Poskytovala nielen dokonalú očistu tela, ale v spojení s obradmi, ktoré s ňou súviseli, očisťovala i Indiánovu dušu.

Saunu staviame čo najbližšie k vode. Kostru sauny zhotovíme z 12 až 14 lieskových alebo vŕbových prútov hrubých ako palec a dlhých 2,5 až 3 m. Dvere sauny smerujú vždy na východ. Na zemi nameriame kruh s priemerom 2 až 2,5 metra. Kolíkom spravíme po obvode kruhu asi 20 cm hlboké kolmé diery: pri dverách dva otvory 60 cm od seba, ostatné v pravidelných vzdialenostiach podľa obrázku. Do otvorov sa potom zasadia prúty tak, aby v najvyššom mieste bola kostra vysoká jeden a štvrť metra. Prúty sa zväzujú navzájom remienkami alebo kúskami vŕbovej kôry, prípadne povrázkom. Ak sa nám nepodarí zohnať všetky prúty dostatočne dlhé, môžeme tiež zasadiť vždy proti sebe dva prúty kratšej dĺžky a hore zviazať. Pretože nemáme bizónie kože, pokryjeme pred saunovaním kostru všetkým, čo máme k dispozícii: dolu kladieme látky, ktorým nevadí vlhko – celty, plachty, na ne potom dávame deky, prípadne spacáky, aby tepelná izolácia bola čo najdokonalejšia. V správne pokrytej saune musí byť úplná tma.

Šalvia na podlahe

Podlahu sauny pokrývali Indiáni vrstvou čerstvej šalvie. My použijeme čokoľvek, čo nás odizoluje od studenej zeme: nízke sedačky alebo rohože z guľatiny, trávové rohože, kusy starej plachtoviny. V strede chyže vyhĺbime jamu hlbokú asi 30 cm s priemerom asi 40 cm. Vybranú hlinu opatrne prenesieme von a asi dva metre pred dverami z nej spravíme malý kopček, ktorý predstavuje zem, na ktorej žijeme. Pripravíme asi dvadsať kameňov dvakrát väčších ako päsť a dostatok dreva. Bukové či iné výhrevné drevo je lepšie, ale aj smrek bude stačiť. Na vhodnom mieste, niekoľko metrov od sauny, spravíme hranicu (drevo nemusíme rezať, stačí lámať či sekať), na ktorú, aj dovnútra, dáme kamene. Asi za hodinu po rozhorení hranice začnú byť kamene rozžeravené do biela. Na podávanie kameňov si pripravíme hrubé drevené vidlice, meter a pol dlhé a zrezané na plocho. Oproti poľným lopatkám majú aj tú výhodu, že neprenesú dovnútra spolu s kameňmi aj žeravé uhlíky, ktoré v chyži vytvárajú nepríjemný vzduch.

HO! PILAMAYA!

Do sauny sa vojde naraz asi osem účastníkov (mladších táborníkov aj viac). Všetci vliezajú dnu vľavo a obchádzajú jamku s kameňmi v smere hodinových ručičiek, alebo ako hovoria Indiáni – so slnkom. Náčelník ide posledný a sedí naľavo od vchodu. Všetci sa posadia so skríženými nohami a pomocník vonku saunu dokonale utesní. Teraz všetci sedia v úplnej tme, len uprostred chyže červeno pália kamene. Po chvíli čakania v tomto mystickom prostredí náčelník buď chrstne na žeravé kamene vodu z kotlíka s horúcou vodou zväzkom bylín, alebo z kotlíka s pitnou vodou naberie vodu do úst a strekne ju na kamene. Náčelník tento úkon prevedie spolu štyrikrát. Červený svit kameňov hasne, ale kamene sú stále páliace. Náčelník posiela kotlík s pitnou vodou dokola, aby sa každý mohol napiť a z druhého kotlíka v prípade potreby prilieva dutým bizóním rohom alebo naberačkou ďalšiu vodu na kamene. Páľava začína byť neúnosná. Každé zvýšenie teploty vody sprevádzajú účastníci dakotským volaním HO! PILAMAYA! (áno, ďakujem), prípadne HIYA! PILAMAYA! (nie, ďakujem), ak už majú dosť.

Teraz máme dve možnosti, ako pokračovať v obrade INIPI. Indiáni spravidla zostávali vo vnútri, len sa osviežili čerstvým vzduchom, potom uzavreli dvere a v saunovaní pokračovali. To opakovali spolu štyrikrát, až potom vyšli von a ponorili sa do ľadovej vody. My tento spôsob používame najmä pri saunách, ktoré slúžia k rokovaniu, k upokojeniu mysle pred táborovým snemom a pri podobných príležitostiach, kedy sauna býva skôr dlhšia a miernejšia. Pri bežnej očistnej saune môžeme dať prednosť „európskemu" spôsobu, kedy sa účastníci pri každej prestávke vybehnú zmočiť do vody. Zo sauny sa vychádza opäť „so slnkom", náčelník teda ide posledný.

/Vybraté z knihy Burza nápadov, Slovenský skauting 2002/