Viac info nájdete tu a nižšie zas autentické výpovede mŕtvych i živých... aspoň zatiaľ...

Kruh sa uzavrel

Moja v poradí šiesta obeť dnes krátko pred ôsmou hodinou rannou naposledy vydýchla. Celá, mnou pripravená akcia prebehla rýchlo a jednoducho. Šťastie tento raz konečne stálo na mojej strane. Po prebudení som stihol iba jednoduchú rannú hygiénu a už som sedel vo svojom zamknutom aute na ceste k môjmu jedinému rivalovi. Ja, alebo on. Kto z koho? V tomto meste nieje dosť miesta pre oboch.

Môj pôvodný plán, zebezpečiť si nové auto nevyšiel. Potrebujem vzadu fólie, no moje vozidlo už cieľ dobre pozná. Nevadí. Parkujem o ulicu vedľa, no aj z tej je perfektne vidno na trasu mojej obete k vzdelávacej inštitúcii. Nečakám dlho.O desať minút ho vidím spokojne si vykračovať po chodníku. Rýchlo štartujem, obchádzam väčšiu budovu a už sa dostávam na cestu súbežnú s trasou obete. Vzdialenosť medzi mnou a ním sa stále zmenšuje. Ešte rýchlo kontrolujem funkčnosť zbrane...

Ale nie! Zasekla sa! Našťastie mám hneď vedľa ďalšie dve. Jednu uchopím, skúšobne vystrelím naprázno a už sťahujem okienko. Obeť sa práve chystala prejsť krížom cez cestu, no po tej ešte išlo zopár áut. A jedno z nich je moje. Prvá rana vedľa, ale druhý krát som sa už nemýlil. Knedlovo mŕtve telo sa pomaly znieslo k zemi.

Je koniec! Víťazstvo je moje! Nateraz môžem svoj arzenál odložiť a užívať si titul "najobávanejší z obávaných"... aspoň nateraz.

Posledný výstrel

Vyčínanie vraha pokračuje - druhá vražda v priebehu 10 hodín!

Pár hodín po uprataní Birkofa som sa už viezol v autobuse smer škola v Karlovke. Sedím pred vchodom, všade len samé malé deti, nikde ani náznak maturanta. Zbežne si obehnem budovu. Vchodov je viacero. Jeden mládežník mi však prezradil, že tu, kde stojíme, je ráno jediný
otvorený vchod. Čakám, a minúty bežia. Za chvíľu bude zvoniť. Skúsim sa nejako dohodnúť s vrátnikom. Sympatický starý pán. Odpíšem sa do knihy návštev a ešte mi aj poradí kam. Triedu som si už dávno stihol zistiť na internete. Zbožňujem tieto internetové časy! Moju prácu to značne zjednodušuje.

No v triede nikoho. Na rozvrhu učebne je napísaná iná trieda. Ak budú presťahovaní, budem v koncoch. Zrak mi padol na dve dievčatá sediace pri skrinke triedy, kam chodí aj moja obeť. Rozhovor bez výsledku a navyše mám pocit, že začínam budiť pozornosť. Predsa len mojou postavou nezapadám do tohto prostredia. Nečakane vbehne jedno dievča do triedy a kontroluje si lavicu. „Ahoj, prosím ťa, je v škole?" – „Hmm, asi nie, bo máme semináre, až od druhej hodiny." To je pech. Zvoní na hodinu a ja sa rýchlo zašívam sa na záchodoch. Prvým stlačením vypínača vyrazím poistky. No fajn, toto som nechcel. Vytiahnem telefón, a preklikám všetky obľúbené spravodajské portály. Hlavne nech sem nenabehne upratovačka, lebo toto sa bude veľmi zložito vysvetľovať. Vládna kríza v Česku, Reforma odvodov na Slovensku, množstvo komentárov od fundovanných odborníkov. Počujem opäť zvonček.
Postavím sa tak, aby som mal výhľad na schody. Perfektná pozícia. Vtom z triedy vybehne znova dievčina a zavolá na mňa: "Je v triede, mám ti ho zavolať?" - „Nie, netreba. Už to dokončím sám." Dievča kráča k bufetu na mňa vrhá nechápavý pohľad. Nevenujem jej pozornosť. Vytiahnem dve pištole. Dotlakujem. Nasleduje prudké otvorenie dverí. Sedí vpredu, druhá lavica, žiadna bariéra v streľbe. „Od toho notebooku by som išiel preč," zvolám mieriac na neho dvomi hlavňami. „To máš za to, že ideš v tých drogách," smiali sa jeho spolužiaci.
Bang, bang, behom sekundy mal chalan v oblasti pľúc dve veľké mokré škvrny. Nemá pri sebe kartu, za čo som bol na neho mierne nevrlý. Spokojne si vykračujúc som pri východe zo školy stretol to dievča. "Čo to bolo, prosím ťa?" Som celkom unavený a nechce sa mi
vysvetľovať. Podávam jej do ruky kartu s veľkým čiernym X v rohu.

Obeť č.13: Mamka spriahnutá s vrahom?

Dnes ráno zlyhal môj budík, našťastie moja mamka, vždy pripravená a ochotná, ma zobudila a ponúkla sa, že ma odvezie do školy. V rannom zhone som doma zabudol svoje doklady a dokonca aj desiatu. Rozospatý som sa posadil do triedy a spolužiačka mi oznámila, že ma tu niekto hľadal. Podľa popisu mi nikoho známeho nepripomínal a nevenoval som tomu žiadnu pozornosť, no mal som. Spolužiačka mi dala malú šancu na uniknutie pred smrťou, no ja som ju nevyužil. Pár minút na to o 8:45 sa v našej triede zjavil podivuhodný človek. Na nič nečakal a niekoľkými ranami zohavil moje telo na nepoznanie. Spolužiaci len nečinne prihliadali brutálnej vražde. Ako chladnokrvne vrah prišiel, tak aj odišiel. Bola to moja vlastná mama, ktorá ma zapredala smrti a dopomohla vrahovi?

• Tomáš Repík - Tošo

Vražda v bezdomoveckej ubytovni! Chladný príbeh vraha obete č.12

Je niečo pred jedenástou večer. Uháňam si po diaľnici smer letisko. V hlave si premietam rôzne scenáre. Za chvíľu sa postavím legende, Birkofovi, víťazovi hry spred dvoch rokov. Dnes má nočnú, mám to potvrdené od viacerých zdrojov (ukecaná kolegyňa cez telefón a dokonca sám sa tým pochválil pri poobednom hraní ultimate).

Zaparkoval som obďaleč. Nahodil prevlek, prekontroloval som si zbrane, karty, fixky a rezkým tempom vykročil ku vchodu. Tu som však narazil na nečakanú komplikáciu. Ako je možné, že nocľaháreň pre bezdomovcov je obohnaná ostnatým drôtom a všetky vstupy sú zamknuté reťazou? Snažím sa premýšľať, no mozog je už plný adrenalínu. Teraz alebo nikdy. Takáto šanca sa nemusí opakovať. Volám číslo na bráne:

„Dobrý večer, potreboval by som prespať.“ – „Nepili ste ?“ – „Nie.“ – „Tak počkajte, pôjdeme vám otvoriť." Po minútke sa zjaví spoza rohu. Má doprovod. Prehodíme ešte pár viet a cez mrežu ku mne vysunie ruku s meračom alkoholu. Dýchnem do neho asi tri razy a už počujem štrngať kľúčiky. Pištoľ mám tentokrát za opaskom. Stojím v prítmí s kapucňou sklopenou do tváre. Spravím krok smerom k svetlu, tasím a Birkof sa už prehýba pod tromi zásahmi do brucha. Takto zomiera legenda, pomyslel som si sklápajúc svoj vodný kvér. Tvár mu zaliala červeň a začal si nahlas vyčítať svoju dôverčivosť a neopatrnosť.  Podávam mu ruku. Zlosť ho pomaly opúšťa a potrasie mi rukou. "Som naštvaný, ale toto stálo za to." Nakoniec sa mi dostalo uznania.

Jeho počtom obetí som bol trochu sklamaný. No je tu nový cieľ, gymnazista, ktorý za chvíľu vstáva do školy. A vtedy sa začal rysovať diabolský plán...

Obeť č.12: Smrť prichádza v mníšskej kutni

Tak, sedel som si  v robote, nízkoprahová nocľaháreň pre sociálne prípady. Už sme mali po záverečnej, spravená uzávierka, zavretá brána, a dakto volá na služobák že je nový klient, že či tu môže prespať. I uľútostilo sa nám ho, že nenecháme ho vonku, chudák nový, zrejme nevedel, že o desiatej zatvárame... Vyjdeme ku bráne, a tam stojí postava v mníšskej kutni. Tak som to chcel uhrať cool, len som mu dal fúkať na alkoholický tester a bez slov ho pustil dnu. Kolega to prešiel poznámkou: "A odkiaľže idete ?" A potom už len vidím zlomyseľný úškrn, cítim mokro na hrudi a v tvári a preniká mnou kruté poznanie, že tento rok to úspech nebude.

• Jano Hulman - Birkof

Obeť č.9: Nedožuješ!

Svojmu zaručenému osudu som sa bohužiaľ nevyhla. Po nevydarenom včerajšom záťahu, keď ma môj vrah vytrvalo čakal hodinu a pol pod bránou, ale potom to už vzdal a porazene zazvonil s otázkou, či sa nechcem vzdať dobrovoľne, som tušila, že môj koniec sa blíži. Nedala som sa mu, ale ráno som do školy išla s obavami a strachom ako ešte nikdy, pre istotu som sa obzerala za každý roh a zdalo sa, že môj prenasledovateľ ma nechá ešte požiť. S radosťou som dorazila do školy s trápením a myšlienkami na písomky... Po prvom zápočte a jednej hodine som si chcela užiť bezstarostný obed. No nedožila som sa, takmer na pravé poludnie ma vrah vypátral, nemilosrdne strelil a ja som naposledy vydýchla.

• Jana Gálisová - Johnka

Vrah obete č.1 prehovoril!!!

Bol to dlhý deň, ale trpezlivosť priniesla svoje ovocie. Včerajšiu šancu dostať Pavúka pred jej družinovkou som prespal. No, dnes to stálo za to. Ráno som vstal, skontroloval pripravený prevlek, kartu, striekaciu pištoľ a už som si to šinul v aute do garáže najbližšieho obchodného domu. Tu som sa nahodil do svojho prevleku, ktorý zmätie civilistov a zahalí moje úmysly rúškom tajomstva. Bude to chladná poprava. Dva až tri kroky z úkrytu a jedna presne mierená rana do hlavy. Čo na tom, že od chrbta? Vrah zostane vždy vrahom, akokoľvek sa hrá na morálneho a zásadového.

Zaparkoval som obďaleč. K jej vchodu som to mal asi 15 m. Čas asi 08:30. Išiel som skontrolovať zvonček. Po prečítaní jej mena som sa spokojne pousmial. A začala operatívna činnosť. Predpoklad prvý: Väčšina ľudí chodí v sobotu ráno na nákup. Správna skautka by mala ísť rodičom pomôcť. Usadil som sa na lavičke medzi jej vchodom a menším nákupným strediskom. Po chvíli som zapol fcb a začal stalkovať jej profil. A samozrejme aj jej priateľa. On je už hore a znova si odfotil raňajky.

Asi po dvoch hodinách bolo čas prehodnotiť stratégiu. Predpoklad druhý: Každý by mal vedieť, kde je v sobotu ráno jeho priateľka. Z fcb profilu jej priateľa som som si zistil jeho telefónne číslo a zavolal mu. "Ahoj nevieš náhodou, čo má dnes na pláne ?" rýchla a priama otázka. "Je u mňa a učí sa." - "Chystáte sa niekam von?", no odpovede som sa už nedočkal. Pár viet kypiacich neurčitosťou a telefonát bol na konci. Obetoval som odhalenie svojej identity za informáciu o jej súčasnej polohe. Dnešok nesmie skončiť bez toho, aby som ju dostal.

Obvolal som pár mien v zozname, kvôli jeho adrese. Výpovedná hodnota informácií sa limitne blížila nule. Ani Google nemal jasno v tom kde býva. Po desiatich minútach som si spomenul na jeden trik, ktorý mi kedysi ukázal Kolohnát. Na stránke istého operátora po zadaní mena získate adresu a telefónne číslo, pokiaľ nie je utajené. Vyšlo to. Za 5 minút znova kontrolujem zvonček. Nie som si istý, či som na správnom mieste. A čakám. Čakám veľmi dlho. Sledujem vchod. Chvíľami sedím v aute, prevažne sa prechádzam pred vchodom. Rozmýšľam nad charaktermi ľudí, čo chodia cez vchod. Tipujem, kto bude dostatočne vhodný, aby som spýtam prelomovú otázku "Pustíte ma prosím? Idem za tým vysokým chalanom z piateho.", a nemal dodatočné poznámky typu: "Šak si zazvoň," alebo „Nemôžeme, je to proti domovému poriadku."

Po vyše troch hodinách strávených pred panelákom, kde líšky dávajú dobrú noc, som sa viezol vo výťahu. Niet návratu, obetoval som viac ako 5 hodín a identitu. Zvoním, spočiatku ma jej priateľ nespoznáva, no po chvíli zamyslenia mi otvára. Naviguje ma, pomaly kráčam tým smerom... už ju vidím, tasím, BANG BANG!!

Obeť č.5: Rýchly koniec vykúpenia

Po deviatich hodinách v škole, ktoré zakončoval nadpriemerne nezáživný literárny seminár, zrazu počujem ten spásonosný zvonček. Beriem tašku a nad ničím nerozmýšľajúc sa poberám domov, veď to mám asi len dve minúty zo školy dom.. Na polceste zrazu počujem hlas: „Andrej!," otočím sa, čakám, ktoráže známa tvár z triedy ma dobehla a čo po mne chce, veď sme už skončili... A tam usmievajúci sa vrah, tasí svoju zbraň a ja padám na zem, mŕtvy.

• Andrej Badin – Bubo

Svedok pokusu o vraždu neznámej obete: Padol prvý civilista!

Dnešní kriminálnici nemajú žiadne zábrany! Včera, po sv.omši (!!) u Kapucínov som bola očitým svedkom pokusu o zneškodnenie nemenovanej obete, ktorá vyviazla len s hrdinským nasadením vlastného života svojho bodyguarda. Obeť zachránilo neopatrné počínanie útočníka, ktoré zalarmovalo hrdinu - záchrancu života obete. Vrah si vylial rozčarovanie nad stratenou korisťou na nevinnej, výdatne vraha zavádzajúcej tretej osobe a uštedril jej dve rany z vodnej pištole. RIP

• Žofia Majdeková

Obeť č.2: Keď sa anjel strážny nepozerá

Otváram oči. Prvý apríl. Až na ulice plné vtipálkov, poviete si, celkom normálny deň. Ráno ako každé iné. Nie však pre mňa. Dneska vstávam so silným pocitom, že mi niekto ide po krku. A moje skautské inštinkty nemajú tendenciu zrádzať. Plný obozretnosti opúšťam moju rodnú viesku a vyberám sa do školy. Okolie domu čisté. Pred školou si s nedôverou prezerám skupinku pofajčievajúcich adolescentov pred vchodom. Keď som prechádzal okolo, jeden z nich si ma premeral od hlavy dole odpľul si a len pomaly zo mňa spúšťal zrak. Toto nezačína dobre. Počas vyučovania sa pocit neznámej hrozby ešte vystupňoval. Každú chvíľku nedôverčivo hádžem pohľady na dvere do triedy - vzhľadom na tretie poschodie spolu s hromozvodom jedinú únikovú cestu, ale zároveň aj jediný prístup... Našťastie ma žiadne komando za nimi, ani nikde v objekte nečaká.

Po viac ako ostražitej ceste zo školy, pre ktorú bolo charakteristické otáčanie sa každých desať sekúnd poza plece a hádzanie podozrievavých pohľadov po každej babke, ktorej som nevidel na ruky, som za sebou vynervovaný konečne zabuchol bytové dvere. Achhh. Vydýchol som si. Tak snáď už je hrozba zažehnaná. Už ma dnes čaká len jedna cesta zo sejfhauzu, ale bol som už o poznanie kľudnejší. Nikto nemôže predsa vedieť, kedy a kadiaľ moje ďalšie kroky povedú. Môj inštinkt, čo ráno tak poplašne bil na poplach, sa tentoraz asi predsa zmýlil.

S rastúcim pokojom na srdci som teda podvečer nastúpil do emhádečky, smer mesto. Cestou ma čaká milé prekvapenie. Do autobusu pristupujú moja sestra so švagrom a maličkým synovcom. Keďže som nikoho z nich nevidel cez mesiac, moja nálada opäť švihla hore. Kým sa autobus blížil k „Zoške" s nadšením si vymieňame, čo všetko máme nové. Bus však už čoskoro zastavuje. Zbežne pozriem na hodiny. Hmf... 5 minút meškám. Rýchlo zdravím sestru a vyskakujem z vozidla. Myseľ upriamená na cieľ mojej púte – kostol Kapucínov stojaci priamo predo mnou, však zrazu periférne zaostrí na povedomú tvár. V reflexe potočím hlavu tým smerom, ale už ma zasahuje prvá dávka automatickej zbrane. Úplne prekvapenie strieda úplné zdesenie, keď si tú tvár okamžite zaraďujem. V čase, keď ma predieruje salva druhá, zmohnem sa akurát na zachrapčanie „Ty.....!?" ale to už padám k zemi. V smrteľných kŕčoch sprevádzaných diabolským smiechom môjho popravčíka si nadávam za moju ješitnosť a nedbanlivosť. Ale zrada prišla z miest naozaj nečakaných. V posledných momentoch si uvedomujem, že pred touto osobou by som vlastne nebol nikdy a nikde v bezpečí....

• Andrej Marko – Palči

Obeť č.1: Poštár zvoní dvakrát

Keď sa obeť učila u ďalšieho nájomného vraha (Kliešťa), zazvonil telefón. Nikto by to nebral na ľahkú váhu, keby sa neozvalo: "Áno, SME doma celý deň." Po zložení telefónu sa ozvalo:"Volal som s tvojim vrahom." Po ďalších dvoch hodinách obeť pri učení zabudla, že nad ňou visí Damoklov meč... Po zazvonení zvončeku si myslela, že prišiel poštár. Ten však zvoní 2x... Stiahol sa jej žalúdok, ale nechcela byť hysterkou, tak sa dvakrát zhlboka nadýchla a žalúdok povolil.

Medzitým sa majiteľ bytu išiel pozrieť ku dverám. V tieni bol schovaný vrah. Majiteľ si už myslel, že si smrť prišla poňho. Vrah naňho ale iba mieril s nabitou zbraňou a takto pod nátlakom ho teda vpustil do bytu. Po tichom plížení sa dostal až k obeti. Keď si obeť všimla tieň v izbe, bolo už neskoro. Jej život vyhasol dvoma guľkami do hlavy. Obeť č.1.... to sa mi ešte nestalo :D

• Janka Prima Pernecká

---

Médiové mačičky odporúčajú aj…

• Rovnošaty a politika?
• Baobab to tento rok poriadne odpáli!
• Podpultový Festival v Malužinej

---

Tweet

---

---

---