Top články
Ako sa beží maratón
09. októbra 2011Nezabudnem na svoju prvú medailu: Mám asi 5 rokov a čakáme pred štadiónom na Interi, kde práve tatino dobieha z Rakúska svoj x-tý maratón. Posledné metre bežíme so sestrou z celej sily s ním a na konci, čuduj sa svete, dostávame medaile všetci! Pred pár rokmi, v deň tatinovej 50tky, sme znova spolu dobehli všetci traja do cieľa. Tentoraz po poctivých 42,195 km. Občas si ten maratónsky kov treba aj zaslúžiť...
Nečakajte pokračovanie série „How to..." google článkov o tepovej frekvencii, teniskách a jedálničku. Práve naopak, ako propagátor „sedláckeho" športovania si myslím, že maratón treba demystifikovať. Aj po šiestich opakovaniach ho považujem za zaujímavú métu pre každého, kto sa aspoň raz odhodlal nenechať si ujsť autobus pred nosom, a skúsil naň trocha pobehnúť.
Odmena alebo trest?
Endorfíny ľúbim, čokoládové i športové. A najviac tie behacie – človek väčší optimista, nie sú drahé, ani ilegálne... a vydržia až do svalovice na druhý deň. Beh je pre mňa totálny relax, 100% vyčistenie hlavy, symbol slobody, radosti z pohybu a zo života. No niekedy je to až jeho dôsledok a beh samotný je boj s vlastnou lenivosťou, odpykávanie si všetkých hriechov a snaha umlčať ten sladký, no tvrdo racionálny hlások v hlave, ktorý vysvetľuje, prečo by ste mali okamžite zastať. Keďže maratón trvá niekoľko hodín, to je dostatok času, aby sa všetky tieto štádiá vystriedali niekoľkokrát.
Maslowova pyramída platí aj pri behu
Málokedy nás baví niečo, čo nám nejde. Tak ako pri hraní na husle treba najskôr trochu zvládnuť techniku, a až potom môže prísť tá naozajstná radosť z hudby, aj pri behu – najskôr treba trocha nahrabať kondičku. Potom to konečne prestane byť boj o kyslík a zostáva energia na vyššie potreby – na radosť z lesa okolo, premýšľanie o veciach, robenie plánov, nové nápady... Trest sa mení na odmenu. Na behaní je fajn, že je to fakt droga. Treba začať mierne, ale verne užívať, napr. takých 10 minút denne, a potom sa to už s nami vezie. A treba stále väčšie dávky.
Vízia udržiava v aktivite
Cieľ robí s motiváciou veľa. Mne vízia, že chcem zabehnúť maratón, každý rok pomáha udržať sa aspoň v minimálnej hladine aktivity. Lebo viem, že s každým „tréningom" vzrastá moja šanca na prežitie :). Ok, preháňam, no výhodné je, že toto nabudenie sa dá následne využiť aj v iných životných oblastiach. Beh je okrem toho osvedčený prostriedok na prelomenie bludného kruhu „zlého dňa": keď sa mi nič nechce, nedarí, ľudia mi lezú na nervy, vtedy viem – dážď nedážď, čas ísť si zabehať! Kto neverí, odporúčam Nevrlého Hru na vlčí dech – u mňa zatiaľ ničím neprekonaný top text o behu. A samozrejme, najistejšie je presvedčiť sa na vlastnej koži!
Nezdravá a zdravá tvrdohlavosť
Čas priznať farbu: samotný maratón aspoň polovicu času nie je úplná sranda. Prvých 20km sa aspoň konečne porozprávam so segrou a dlhú chvíľu si krátime predbiehaním nabúchaných objektov, značkových od potítka až po granátový pás „enerdžajzerov". No ako sa blíži záver, človek občas blahorečí každému metru, ktorý kedy natrénoval. Je super, ako sa neznámi ľudia na maratóne vzájomne povzbudzujú - nebojujeme totiž proti sebe, ale sami so sebou. Grcajúci bežci popri trati, či skrútení v kŕčoch na nosidlách záchraniek sú dôkaz toho, že niekedy je kapitulácia jediným zdravým riešením. Radšej to odbehnúť o rok, ako už nikdy nebežať. Väčšinou však treba zaťať zuby a ísť dopredu napriek bolesti. Najťažšie je rozhodnúť, ktorá z týchto možností je v danej chvíli správna. Sú bežci, pre ktorých je maratón nielen športovou výzvou, ale skôr symbolom či prostriedkom k nejakému vyššiemu cieľu. Očistný rituál, obeť bohom za zdravie milovanej osoby, ďalší míľnik na ceste za poznaním seba samého... Stretli sme chlapíka, ktorý to celé odbehol naboso. Exhibícia, alebo čosi viac?
Život ako maratónsky beh
Ukončím to „klišoidne", no pre mňa je maratón skutočne symbolom života. Učí ma nevzdávať sa, aj keď to bolí, ale aj to, že pomaly zájdem ďalej. To, že treba robiť prestávky a doplniť energiu, ale i to, že keď zastaneš na príliš dlhý čas, svaly stuhnú a rozbiehať sa znova je utrpenie. To, že sa dá bežať sólo, ale je fajn počuť niekoho kričať „Do toho!". A to, že aj keď máš pocit, že už neprejdeš ani krok, prejdeš ešte aspoň k najbližšej občerstvovačke. Maratón a príprava naň je užitočný hec, ktorý mení život viac než leto plné zážitkových kurzov. Dosť bolo písania, idem si zabehať.
Najbližšie akcie
Z vašich fotografií
