Program
Vyjasňovanie hodnôt

Vyjasňovanie hodnôt

22. februára 2011

Hodnoty sú všetko, čo je pre ľudí subjektívne alebo objektívne dôležité, všetko, čo ich motivuje, o čo sa usilujú, podľa čoho sa orientujú a konajú. Individuálne hodnoty jednotlivcov nemusia byť totožné. Všeobecne uznávané spoločenské hodnoty sú pre všetkých. Hodnoty sú nutné pre orientáciu človeka a súdržnosť skupiny. Ponúkame vám niekoľko hier, smerujúcich k ujasňovaniu si vlastných hodnôt alebo hodnôt skupiny.

Dražba hodnôt

Organizátor hry je vyzbrojený dražobným kladivkom a zoznamom životných hodnôt (láska, sloboda, rodina, priateľstvo, príroda, vášeň, svetový mier...) Každý účastník dostane rovnakú sumu v detských bankovkách (cca 50 000). Začína sa aukcia – organizátor postupne vyvoláva hodnoty a hráči ich dražia a kupujú. Hra končí rozpredaním všetkých hodnôt alebo finančným zruinovaním hráčov. Odporúčanie: Lukratívne hodnoty (zdravie, priateľstvo, rodina...) zaraďujte na striedačku s „menej dôležitými“ (peniaze, sebarealizácia...), lásku a šťastie dajte celkom na koniec!

Alternatívy: Účastníci (napr. členovia roverského kmeňa) si sami určia zoznam hodnôt, ktoré sú pre nich dôležité. Následne, spolu s hodnotami, letia v balóne, ktorý však náhle začína klesať. Postupne losujú hodnoty a majú na výber, či vylosovanú hodnotu vyhodia z balóna a tým umožnia opätovné stúpanie, alebo je pre niekoho natoľko dôležitá, že sa pre ňu obetuje. (Každý hráč sa môže obetovať len pre 1 hodnotu.) Inou možnosťou pravidiel je, že na vyhodení hodnoty z balóna sa musí dohodnúť väčšina účastníkov. Pokiaľ sa niekto nestotožní s odhodením konkrétnej hodnoty, odstúpi. Hra končí v okamihu, keď väčšina (ani pod hrozbou pádu balóna) nie je ochotná obetovať už žiadnu ďalšiu hodnotu (nemalo by ich ostať veľa a skupina by sa mala spontánne rozhodnúť). Zoznam napr. 25 hodnôt sa na konci vyselektoval na 5 najdôležitejších hodnôt pre danú skupinu.

Lietajúci balón

Akého práva by ste sa v prípade núdze vzdali? Hra je najefektívnejšia s rozvíjajúcou sa diskusiou. Každý hráč dostane zoznam s 10 právami: 1. Právo na samostatnú izbu; 2. Právo dýchať čerstvý vzduch; 3. Právo na vreckové; 4. Právo na lásku a starostlivosť; 5. Právo nebyť šikanovaný; 6. Právo byť originálny (odlišovať sa); 7. Právo mať každý rok prázdniny; 8. Právo na jedlo a pitie; 9. Právo na hranie sa; 10. Právo byť vypočutý. Hráči si predstavia, že každý letí vo svojom balóne, v koši majú 10 práv zo zoznamu a každé váži 2 kg. Balón však začne náhle klesať. Aby bolo možné znova nabrať výšku, treba niektoré z práv „hodiť cez palubu“. Situácia sa opakuje až dovtedy, kým hráčom neostane len po 1 práve. Pre porovnanie názorov vyvesíme plagát s menami účastníkov, kde si zapíšu poradie odhodených práv. Následná diskusia sa odvíja od otázky, prečo odhodili práve konkrétne právo a nie iné.

Alternatívy: U vĺčat a včielok práva nahraďte konkrétnymi vecami (plyšová hračka, obľúbená knižka, čokoláda, mamino pohladenie...) Skautom môžeme namiesto práv ponúknuť aj zamestnania alebo vlastnosti. Každý si z nich vyberie 1-3, čo by chcel raz robiť, alebo o ktorých si myslí, že sú dôležité. Účastníci následne „letia“ v balóne spoločne a postupne „odľahčujú“ – vyhadzujú jednotlivé zamestnania / vlastnosti. Tie „svoje“ by účastníci mali obhajovať – prečo práve tie treba naďalej nechať v balóne, prečo sú dôležité. Je dobré pozorovať procesy v skupine, ako dospejú k vyhodeniu určitého zamestnania / vlastnosti a v diskusii po hre im dať na to spätnú väzbu. Hra bola realizovaná na vodcovskom kurze s „odhadzovaním“ vlastností, aké by mal mať vodca (účastník Kvakin) alebo pred sľubom, keď sa budúci skauti večer pri ohni rozprávali o tom, ktoré hodnoty sú pre nich dôležité a bez ktorých by sa v živote zaobišli (Pajda).

Hierarchia hodnôt

Každý účastník dostane zoznam hodnôt: Blaho národa; Mierový svet; Múdrosť; Ozajstné priateľstvo; Pocit osobnej istoty; Pohodlný život; Potešenie; Prospešný život; Rovnosť; Sebaúcta; Spoločenské uznanie; Svet krásy; Sloboda; Šťastie; Vnútorná harmónia a súlad; Vzrušujúci život; Zabezpečenie rodiny; Zrelá láska. Jeho úlohou je priradiť hodnotám poradové číslo podľa dôležitosti (1 – najdôležitejšia atď.) Následne budú vytvorené dvojice účastníkov a úloha je rovnaká: zoradiť hierarchiu hodnôt zo zoznamu tak, aby bola akceptovateľná pre oboch. Dvojice sú potom zlúčené do štvoríc s rovnakým zadaním, pričom „bojovanie“ za popredné miesta hodnôt z individuálnych zoznamov bude asi ešte vášnivejšie. V 4. fáze zostavuje poradie hodnôt celá skupina spoločne. Diskusia na záver stačí kratšia, keďže obhajovanie hodnôt odznelo pri zoraďovaní.

Alternatívy: Hru možno ukončiť aj po zoradení individuálnej hierarchie – tá bude porovnaná s ostatnými účastníkmi. Jednotlivec môže číslovať hodnoty aj dvojmo: za seba i predpoklad za skupinu. Skupinové preferencie sa nakoniec porovnajú s odhadmi (tie vypovedajú o schopnosti jednotlivca reprezentovať skupinu a naladiť sa na jej hodnoty.) Namiesto hodnôt môžeme zoraďovať poradie dôležitosti vlastností ako napr.: Ctižiadostivý; Čestný; Čistotný; Intelektuálny; Milujúci; Nezávislý; Zodpovedný; Odvážny; Poslušný; Prospešný; Rozumový; Zhovievavý; Schopný; Tvorivý; Veľkorysý; Veselý; Zdvorilý; Schopný sebaovládania...

Kto som?

Ide o psychohru realizovanú v skupine, avšak každý „hrá“ sám – preto si nájde v miestnosti pohodlné miesto, kde má možnosť rozmýšľať. Organizátor predostrie účastníkom otázky, na ktoré postupne písomne odpovedajú. 1. otázka znie: Kto som? Účastníci napíšu svoju odpoveď na 1 z lístočkov a odložia ho do vrecka. 2. otázka je: Kto som? ... A tak to nasleduje spolu 7-krát. (Nie je ľahké napísať o sebe toľkokrát, kým ste... Odpovede sú často krátke). V 2. fáze hry organizátor navodí atmosféru a inštrukcie tak, že sa účastníci postupne musia zbavovať jednotlivých svojich odpovedí (pohltí ich plameň v krbe) až im nakoniec ostane jedna jediná. Zbavovať sa krkolomne formulovaných odpovedí, na veľmi osobnú otázku, je ešte ťažšie, než ich vymýšľanie. K hre netreba robiť žiadnu spoločnú diskusiu. Každý si o svojom poslednom uchovanom papieriku zamedituje sám a ak bude mať chuť sa s dojmami s niekým podeliť, tak tak urobí.

Podľa: www.hranostaj.cz a E. Bakalář – V. Kopský: I dospělí si mohou hrát, Praha 1987