Top články
Tábornícka etiketa
20. júna 2011Keď sme pred pár rokmi táborili v obci R., v okrese TR stala sa nám zaujímavá vec. Keď sme si v miestnom výčape objednali kofolu, pani krčmárka bola veľmi prekvapená. Ako nám vysvetlila, skauti, ktorí táborili pred nami, pili len pivo a borovičku a to každý deň. Iný rok sme našli krásnu lúku pri obci P. v okrese PB, ale táboriť sme tam nemohli. Po jednej skúsenosti so skautmi sa celá dedina dohodla, že skautov už v chotári nechcú. A takto by som mohol pokračovať a zakaždým sa pýtať: Kam sa podela tábornícka etiketa?
Koľko ľudí, toľko chutí
Pravdupovediac, nie som nejaký tábornícky veterán, ošľahaný severákom a nasiaknutý dymom brezového dreva. V poslednom čase je mojím biotopom skôr prostredie lietadiel, hotelov a konferenčných sál, ale aj tak vo mne drieme táborník, ktorý má rád príjemný táborák, večery v tee-pee a svetielka nočných stráží na lúke. Každý zbor a každý oddiel má svoj štýl táborenia a svoje tradície. „Proti gustu žiaden dišputát,“ ale aj napriek tomu, existuje akýsi štandard, ktorý musíme spoločne dodržiavať. Aj preto, že mám rád pekné skautské tábory, ma mrzí, že sú medzi nami takí, ktorí svojim správaním kazia dobré meno skautov a oberajú ostatných o perspektívne táboriská.
Koľko je dobrých táborísk?
Snáď každý zbor rieši na jar dilemu, kam ísť táboriť. Hoci Slovensko je celkom veľké, dobrých táborísk nie je veľa. Pre môj zbor je napríklad mimoriadne ťažké nájsť vhodnú lúku, keďže máme tri samostatné stanové kruhy a veľa iných nárokov. Snažíme sa hľadať nové lúky, no aj minimálne požiadavky splní len veľmi málo lokalít. Musíme preto občas zájsť aj na zabehané táboriská a občas zasa niekto iný táborí na lúkach, ktoré sme objavili my. Ak ale idem na táborisko, kde táborieva niekto druhý, alebo ak niekomu svoju lúku prenechám, obe transakcie si vyžadujú vzájomnú dôveru a istotu, že my alebo oni dodržíme základné pravidlá táborovej etikety.
Neexistuje žiadna kapitola Organizačného poriadku, ktorá by presne hovorila o tom, ako majú skauti táboriť, a možno je to tak dobre. Ak by sme to mali kdesi presne napísať, znamenalo by to, že sme slušne táboriť už zabudli. No na druhej strane sú skauti, ktorí sa asi nikdy poriadne táboriť nenaučili a pre nich prinášam toto základné PÄTORO TÁBORNÍCKEJ ETIKY
|
1. Lúku za sebou necháme takú, akú sme ju našli – alebo vyvinieme maximum úsilia, aby sme sa k tomu priblížili. Všetky táborové stavby musia byť rozobrané, drevo premiestnené alebo pekne uložené, všetky jamy a jarky zahrabané a ohniská zahladené. Smeti vyzbierané a odvezené. 2. Táboríme len so všetkými nutnými povoleniami. Je neprípustné, aby sme začali táboriť na lúke, kde nemáme platné povolenia od majiteľa lúky, správcu lesa a obecného úradu. 3. Správame sa ako skauti a s domorodcami máme priateľské a dobré vzťahy. Naše správanie musí byť našou vizitkou, pivové fľaše, špaky a hulvátstvo sú na táborisku neakceptovateľné. Dobré vzťahy s obyvateľmi pomôžu nielen nám, ale aj ďalším skautom, ktorí prídu za nami. Správanie na kúpalisku, v krčme alebo autobuse, nám musí robiť reklamu. 4. Táboríme tak, aby sme prírodu poznačili čo najmenej. Táborové stavby stavajme len z povoleného dreva z už mŕtvych stromov, dávajme prednosť viazaným stavbám, odpady minimalizujme a ak to ide, trieďme. 5. Džentlmensky rešpektujme právo primátu – inými slovami, právo toho zboru, ktorý lúku objavil a prvý na nej táboril. Len s vedomím a schválením daného zboru ideme táboriť a pri táborení rešpektujeme ich požiadavky a odporúčania. |
Čo s darebákmi?
Viackrát som si položil otázku, ako máme ako organizácia nakladať so skautmi, ktorých správanie ohrozuje nielen možnosť táborenia na ktorejsi peknej lúke, ale aj dobré meno nás všetkých. Celé naše fungovanie je postavené na predpoklade toho, že všetci sa budeme správať skautsky, poctivo a zodpovedne, ale nie je to vždy tak. Vieme o táboroch, kde je každodenným programom len hranie futbalu a večerný program roverov sa koná zásadne v krčme. Sú tábory, kde vedenie hrubo zanedbáva hygienické predpisy a požiadavky a sú aj tábory, kde sa skauti namiesto bežných pokrmov stravujú adrenalínom pri vymýšľaní kadejakých kaskadérskych kúskov. Každý z takýchto táborov je časovanou bombou pre nás všetkých. Len čo s tým? Zakázať táboriť im nemáme ako, zbavovať členstva alebo právnej subjektivity skupiny nemôžeme, kým nedôjde k vážnemu prešľapu, a vtedy je už neskoro. Máme teda len čakať, kým táto suchá ratolesť časom sama vyhynie alebo sa s ňou evolučne vyrovná Darwinova teória? V každom prípade, je to téma na zaujímavú diskusiu a podnet na premýšľanie. Zatiaľ robme dobré meno a pozitívny dojem aspoň my ostatní.
Najbližšie akcie
Z vašich fotografií
