Netradičné naháňačky

Zmätená naháňačka

Rozdelíme hráčov do dvoch družstiev. Pred začatím hry všetci vytvoria kruh, v ktorom striedavo stoja hráči z družstva A a družstva B. Hráč uteká pred svojím susedom po ľavej ruke a naháňa suseda po pravej ruke. Na prvé písknutie sa celá skupina rozpŕchne po lúke a na druhé začína naháňačka, pri ktorej je každý naháňajúcim a zároveň naháňaným. Kto dostane babu, odchádza z hry mimo hracie územie a ďalej sa už iba prizerá. Po troch minútach sa ozve ukončovací signál. Vyhráva družstvo, ktorému ostalo v hre viac hráčov.

Záchranka farebná

Naháňač vyhlási pred chytaním farbu a začne naháňať ostatných. Hráč sa zachráni pred chytením tým, že sa viditeľne drží nejakého predmetu, ktorý má „záchrannú" farbu, ktorú vyhlásil naháňač. Predmet, ktorého sa drží, nemá byť súčasťou vlastného tela, vlastného odevu, ani to nesmie byť iný vlastný predmet dennej potreby (hodinky, okuliare a podobne).

Tieňovka

Uplatní sa len za slnečného počasia. Naháňač predá babu šliapnutím na tieň prenasledovaného. Táto obmena sa dá hrať iba so zohranou družinou, ktorá má už v krvi fair - play, lebo budú čoskoro nešváry, či naháňač naozaj šliapol na tieň, alebo ho o vlások minul. Kto sa chce pred babou zachrániť, musí splynúť s tieňom skalky, kríka, starého stromu...

Bomba

Pomôcky: jedna alebo dve mäkké gumené lopty

Táto hra sa lepšie hrá vo väčších skupinách. Jedno družstvo sa rozostaví po lúke a hrá s jednou alebo dvoma malými mäkkými loptičkami. Nahrávajú si ich navzájom a snažia sa vyradiť čo najviac protihráčov. Keď ale loptu dostanú, musia zastať na mieste. Ak trafia protihráča loptou, je vyradený a musí si sadnúť na zem. K víťazstvu treba vyradiť všetkých protihráčov. Ak sa pri hádzaní lopta dotkne už sediaceho hráča, ten zakričí: „Všetci hore!". Vtedy sa všetci sediaci hráči postavia a hrajú znovu. Táto hra sa dá úspešne organizovať aj na výprave. Treba len pridať niekoľko pravidiel a môžete si spestriť výlet. Stačí, keď družstvo, ktoré má loptu predtým, ako s ňou začne hádzať, zakričí svoj bojový pokrik a hra sa môže začať. Aby sa ti všetci nerozbehli do lesa, dohodnite sa, že sa hrá len na ceste.

Ochranka

Pomôcky: loptičky

Hra vhodná pre viacej družín. Lúku rozdeľ na rovnaké, navzájom susediace územia (4 x 4m), snažte sa to zorganizovať symetricky, ak sú tri družiny vytvor kruh rozdelený na tretiny, ak štyri, štvorec poskladaný z menších štvorcov. Každá družina obsadí jedno územie. Dbaj, aby boli družiny približne v rovnakom počte. Keď členovia družiny obsadia územie, každý si vyberie miesto, na ktorom bude stáť. Z tohto miesta sa počas hry nesmie pohnúť. Jediný, kto sa môže na území svojej družiny slobodne pohybovať, je radca. Každá družina dostane 1 tenisovú loptičku. Úlohou družiny je brániť svojho radcu pred paľbou ostatných družín. Musia tak robiť na mieste, používať len svoje ruky a trup a zároveň ostreľovať loptičkami ostatných radcov. Radca má len tri životy, potom je spolu so svojou družinou vyradený.

Dopravníkový pás

Všetci zúčastnení si ľahnú na zem tesne vedľa seba bruchami k zemi. Najprv si všetci ľahnú pozdĺž svahu smerom odhora dole. Pointa je v presúvaní hráčov rolovaním sa nadol. Posledný hráč, teda ten, ktorý je najvyššie sa prekotúľa cez všetkých ostatných až na samý koniec, a tam sa zaradí, to isté urobí nasledujúci hráč, atď. Tento systém je podobný pohyblivým schodom alebo posuvným pásom. Takýmto spôsobom sa celá skupina môže posúvať smerom nadol. To bol úvod. Potom, ak je dostatočný počet hráčov, možno všetkých rozdeliť na dve skupiny a vyhlásiť závody v kotúľaní sa hore alebo dolu kopcom. Pri hre nesmú mať hráči okuliare ani iné tvrdé, krehké či ostré predmety.

Sloní futbal

Pomôcky: šatky na oči, lopta

Sloní futbal je hra, pri ktorej si užijete veľa zábavy. V podstate je to jednoduchý futbal, ktorý sa však hrá tak, že polovica hráčov predstavuje slonov a druhá jazdcov, ktorí na nich sedia. Každý slon má zaviazané oči, a tak je jeho jediným pomocníkom jazdec, ktorý ho naviguje hlasom. Jazdec sedí slonovi na ramenách a svoje ruky môže používať len na pridržiavanie. Takisto ani slony nesmú používať ruky, aby sa navzájom zbytočne neohrozovali. Ihrisko si vymedzte podľa chuti, nemusí byť veľmi veľké, lebo ako zistíte, vaše slony sa budú pohybovať veľmi pomaly. Najvhodnejšia je normálna futbalová lopta a dvojmetrové bránky. Ak jazdec spadne zo slona, obaja sú na dve minúty vylúčení z hry. Každých desať minút (alebo menej, podľa únavy) sa úlohy slonov a jazdcov vymenia. Pochopiteľne, aj brankár sedí na slonovi. Vyhrá ten, komu sa nejakou náhodou podarí streliť viac gólov.

Dobývanie hradu

Pomôcky: špagát

Tejto hry sa môže zúčastniť desať až štyridsať hráčov. Vysypeme pieskom alebo vyznačíme špagátom na trávniku pôdorys hradu - obdĺžnik, štvorec alebo štylizovaný obrys hradieb s baštami - veľký asi 10 x 5 metrov. Hráčov rozdelíme na dve družstvá. Jedno bude predstavovať hradnú posádku, druhé obliehateľov.

Voje dobyvateľov sa blížia k podhradiu a hradná posádka vybieha na hradby (k pôdorysným čiaram), aby sa bránila. Útočníci podnikajú výpady zo všetkých strán súčasne a sťahujú obrancov z hradieb. Každý, kto celým telom opustil hradby, je zajatý a odchádza na zhromaždisko zajatcov. A naopak, každý z obliehateľov, ktorý je vtiahnutý do hradu celým telom, musí sa prestať brániť a je vsadený do väzenia (ktoré je v strede hradu). Bojuje sa do konečného rozhodnutia.

Poslepiačky na deku

Pomôcky: dve a viac diek

Hráčov rozdelíme do niekoľkých rovnako početných družstiev, ktoré nebudú mať menej ako štyroch a viac ako sedem členov. Potom si každý zaviaže oči šatkou a vedúci rozprestrie niekde na lúke veľkú deku. Skôr, ako dá signál, dostatočne sa od nej vzdiali, aby hráčov nenasmeroval. Potom sa ozve signál, ktorý hráčov vyzýva, aby začali hľadať bosými chodidlami deku. Kto ju objaví, privolá čo najrýchlejšie ostatných členov svojho družstva. Ale ako to urobiť, aby súčasne nepribehli aj súperi? Každé družstvo by si malo pred začiatkom hry dohovoriť tajné signály, ktorým ostatní nebudú rozumieť. Hneď po štarte začnú na seba volať, ale také slová, ktoré v bežnej reči nič neznamenajú. Až keď niekto vykríkne dohovorené heslo, ostatní z jeho družstva budú potom vedieť, že objavil miesto, kde leží deka.

Zrkadlenie

Pomôcky: loptička

Hráči sa rozdelia na dve polovice a zoradia sa oproti sebe. Vzdialenosť medzi nimi je aspoň osem metrov. Do stredu umiestniš loptičku. Každá polovica hráčov si medzi sebou rozdelí čísla od 1 podľa toho, koľko ich je (ak päť, tak od jedna do päť). Na záver si družstvá vylosujú, kto bude „živý" a kto „zrkadlo". Vedúci hry vyvolá číslo a hráči z oboch tímov, ktorým patrí, predstúpia. Teraz sa začne zaujímavé divadlo. Hráč z tímu „živých" sa pokúša priblížiť k loptičke. Hráč z týmu zrkadiel musí čo najvernejšie napodobňovať každý jeho pohyb. Snaží sa „živého" protihráča vyradiť dotykom, dotknúť sa ho však môže až vtedy, keď sa on dotkne loptičky, dovtedy musí len opakovať všetko, čo robí. Ak sa „zrkadlu" podarí „živého" chytiť predtým, ako dorazí medzi svojich hráčov, získava jeho družstvo bod. Ak nie, je tomu naopak. Po každom dueli sa medzi družstvami vymení „živosť" aj „zrkadlovosť".

Studená vojna

Pomôcky: šatky, obálky s rozstrihanou správou (mapou) príp. 2 ešusy s vodou, papierové loptičky

Trvanie: 1 – 2 hodiny

Táto hra je jednou z dlhších bojoviek. Pred hrou si doma nakreslite na dva výkresy mapy dvoch svetových štátov, ktoré by mali byť každému známe, rovnako môžete mapu nahradiť aj zašifrovanou správou. Potom výkres rozstrihajte na 10-20 kúskov (podľa toho, koľko máte hráčov) a uložte každý do obálky. Je lepšie mať viac obálok, než je v jednom týme hráčov. Obálky každého družstva označte viditeľne inou farbou. Keď máte všetko pripravené, môžete rozdeliť oddiel na dve polovice a vymedziť hrací priestor. Každá skupina by mala operovať približne na štvorci so stranou 100m (10 000m²). Máte dve možnosti, ako hrať túto hru. Tá kratšia a jednoduchšia spočíva v tom, že každá skupina na svojom území rozmiestni obálky, ktoré má hľadať nepriateľ. Tie predstavujú kúsky informácií, ktoré majú cudzí špióni získať. Každý má za opaskom vzadu zastrčenú šatku, ktorá mu musí vyčnievať aspoň po kolená. Ak o ňu pri stretnutí s nepriateľom príde, musí sa vrátiť do najvzdialenejšieho rohu svojho územia, istý čas tam počkať (5 min) a potom hrať znova. Víťaz boja šatku samozrejme vždy porazenému vráti. Úlohou každého mužstva je ukoristiť čo najviac obálok v stanovenom časovom limite (1 – 2 hod). Potom sa každý tým pustí do lúštenia - skladania mapy. Skladať mapu môžu, samozrejme, aj počas hry. Druhá verzia obohacuje tú prvú hneď o niekoľko vecí. Každé družstvo si na svojom území označí hlavný stan. Do toho patrí ešus, naplnený do ¾ vodou. Sem nosia ukoristené obálky. Hlavný stan môže vždy niekto strážiť. Do vzdialenosti 3m od ešusu je možné používať papierové gule, ktoré majú v prípade zásahu rovnaký účinok ako odobratá šatka. Každé družstvo sa môže pokúsiť ukradnúť protivníkom ešus, pri úteku však nesmú vyliať ani kvapku vody, ktorá sa v ešuse nachádza. Ukradnutím ešusu sa boj končí.

Tyčka!

Pomôcky: Drevené palice, prípadne iná tyčovina dlhá aspoň 1m

Nie, táto hra nemá nič spoločné s „vracaním". Hru si môže zahrať ľubovoľný počet hráčov, podmienkou je dostatok priestoru. Hráči stoja v kruhu a každý drží v ruke jednu tyčku. Vedúci hry stojí v strede a keď sú všetci pripravení, zakričí číslo a smer, napríklad: „Dva doľava!" Vtedy sa každý hráč musí posunúť o dve miesta doľava a chytiť tyčku toho hráča, ktorý ju tam pustil skôr, ako sa dotkne zeme. Veľmi dôležité je, ako sa budú hráči premiestňovať. Treba zdôrazniť, že pri presune sa nesmú dotknúť iných tyčiek než tej, ktorá je pre nich určená. Pomôže aj určenie smeru, ktorým majú tyčky padať. Hráčovi, ktorému sa nepodarí tyčku včas zachytiť, neostáva iné, než kruh opustiť. Hrá sa, až kým nezostanú len dvaja poslední snaživci. Keď počet hráčov ubúda, kruh sa môže, no nemusí zmenšovať. Pri zachovaní jeho pôvodnej veľkosti sa hra stáva náročnejšou.

/Prebraté z časopisu Explorer 4/2006/

---

Médiové mačičky odporúčajú aj…

• Jamboree u mňa v izbe
• Radcovská univerzita
• Táborový receptárik

---

Tweet

---

---

---