Ľudia
Z multi-kulti práce sa jej niekedy točí hlava!

Z multi-kulti práce sa jej niekedy točí hlava!

03. marca 2011

Druhé pokračovanie celebritnej reality show. Seriálu, ktorý odhaľuje, čomu sa “v reálnom živote” venujú známe tváre Slovenského skautingu – aká práca ich živí, čo si o nej myslia a ako vyzerá tá nepracovnejšia časť ich dňa. Po Béďovi nastupuje na scénu ďalšia bláznivo kreatívna členka Chilli tímu, Stanislava Gajdošová – Rózika!

Zamestnanie

Moji milí kolegovia z Chilli ma radi volajú „laminovačka kariet“. Áno, aj to v práci robím, je to však trošku zložitejšie. Asi väčšina z vás pozná alebo používa kartu EURO<26, vďaka ktorej môžete využiť kopec zliav na cestovanie, ubytovanie, poistenie, kultúru či nakupovanie. Už skoro rok sa karta volá „European Youth Card“ a vo väčšine krajín (zatiaľ okrem Slovenska) platí až do 30 rokov.

Zhodou okolností sa práve v Bratislave nachádza hlavná kancelária celej Európskej asociácie mládežníckych kariet. Ako „Member Support & Programme Officer“ dohliadam nad 40timi organizáciami, z ktorých každá vydáva kartu vo svojej krajine. Takže okrem slovenskej CKMky komunikujem každý deň aj s celou Európou. Naša kancelária je pravá „multi-kulti“: šéf, kolegovia, správna rada, zákazníci - každý je z inej krajiny. Komunikujeme v angličtine, no v tíme musíme zvládať aj maily po španielsky, francúzsky, telefonáty po nemecky a maďarsky… Niekedy, keď idem večer domov, sa mi trochu aj točí hlava.

Mojou úlohou je pomáhať týmto organizáciám, aby poskytovali atraktívne zľavy, posielali kvalitné informácie svojim zákazníkom, mali prehľadné webstránky, robili zaujímavé projekty – a aby spolupracovali a odovzdávali svoje know-how medzi sebou. Spolu s mojím šéfom postupne navštevujeme všetky tieto organizácie, aby sme zistili, ako na tom sú a mohli odtiaľ odniesť dobré nápady či trochu im poradiť. Tak sme si posledné tri roky trochu „zalietali“ po Európe, no aj keď to znie až závideniahodne, jedno z rozčarovaní sveta pracujúcich je, že vidieť letisko a hotel a potom hodiny sedieť na stretnutí nie je zrovna taká sranda, akú sme čakali.

Väčšinu času však trávim tu v Bratislave, kde od 9tej do 17tej sedím každý deň za pekným veľkým Macom a ťukám, ťukám a ťukám. Píšem projekty na Európsku komisiu, aby sme dostali peniaze na náš nový portál Trafo (odporúčam www.eyca.org/trafo), posielam tisíce mailov našim členom, aby už konečne zaktualizovali svoje zľavy na webstránke, posielam Moldavcov do Škótska, aby odkukali super kartu, organizujem konferenciu v Arménsku (pripúšťam, Yerevan fakt nebola nudná služobka!) a tiež laminujem karty všetkým cudzincom, ktorí si kartu objednajú u nás online.

Keďže je nás v office málo, vyskúšam si naozaj všetko, od tvorenia rozpočtu pre obrovský projekt, cez písanie článkov do výročnej správy, vymýšľanie aplikácie pre iPhone, ktorá vám zobrazí všetky zľavy okolo vás (reklama: stojí len 0.79 eur a kúpite si ju na iTunes, fakt sme to robili celé my!), až po odvzdušňovanie radiátorov. Najviac sa však teším na to, čo zase dnes vymyslí môj neuveriteľný švajčiarsky šéf Marcel, ktorý nás celý deň rozosmieva, podporuje, usmerňuje, núti nás prepísať emaily aby boli láskavejšie, nechá nás rozhodovať takmer úplne o všetkom, aby sme sa čo najviac naučili, alebo o tretej zavelí: „Nechcem vás tu ani vidieť, na dneska toho bolo dosť!“. Skvelý šéf je základom skvelej práce a príležitosti učiť sa a rásť.

Domácnosť

Doma máme o zábavu postarané: naša štvorica (a donedávna pätica) spolubývajúcich sa nenadarmo prezýva „Veselé paničky zo Štúrovej“. Niektoré večery sa u nás nazbiera aj zo desať dievčat, sen každého výrobcu parochní, ktorý by u nás nazbieral celý poklad. Výhodou bývania s ďalšou celebritou „Luciou alias Schullou“ je, že spolu môžeme rozoberať skautské témy a posťažovať si, či dohadovať, čo si zbalíme na ďalší Chilli víkend.

Voľný čas

Výhodou práce v neziskovke je super pracovný čas, takže priznávam sa, viem čo znamená termín „voľný čas“ a rada to Béďovi vysvetlím. Tak sa môžem po práci venovať druhej práci, t.j. lesnej škole Chilli a všetkému, čo s tým súvisí. Veľa času trávim aj s rodinou, predsa len nebývať doma trochu zmení vašu perspektívu. Túto zimu som venovala štúdiu – nepredstaviteľná myšlienka, že mi začne chýbať učenie, sa tri roky po škole stala pravdou. V rámci Spoločenstva Ladislava Hanusa som absolvovala semester morálnej filozofie - prečítala veľa kníh, debatovala a písala eseje – teraz si už len užívam kopec akcií so spoločne naladenými ľuďmi.

3 + 3 + 3

Večer sa najviac teším na to, keď konečne vypnem hlavu a nemusím už riešiť veci rýchlosťou 300 problémov za sekundu. Čítam, pozerám Gilmore Girls, idem si zacvičiť, alebo sa vyberiem na dva deci minerálky. V práci ma najviac baví obrovská rozmanitosť vecí, ktoré riešime a voľnosť, ktorú dostávame – vyskúšať si, naplánovať, sama rozhodnúť, mať zodpovednosť. Vôbec by mi nevadilo, keby zrušili „Eurospeak“ a slová tipu „social cohesion, European citizenship, gender balance, environmental sustainability, youth empowerment“ a raz asi budem musieť v rámci terapie roztrhať na franforce grantovú prihlášku do niektorého z programov EU.

Kebyže

Kebyže Béďo s rodinou žije na Slovensku, rada by som si so svojimi kamarátmi z Chilli založila firmu na netradičné tréningy, zážitkové vzdelávanie a kreatívne akcie pre mladých. Ďalším (zatiaľ) nesplneným snom je veľké aktivitové centrum pre deti, na nejakom krásnom mieste v blízkosti Bratislavy, kde by okrem Skautingu bežalo kopec vecí pre deti každého veku. A kebyže mám byť realista s veľkou dávkou optimizmu, rada by som znova pracovala s najlepším slovenským šéfom Pali Hricom, napríklad aj v Pontise.