Top články
Moja cesta ku skautingu
14. marca 2011Pred pár mesiacmi boli pre mňa skauti iba zvláštni zálesáci s polovojenským režimom. To bola moja vžitá predstava, ktorú som považoval za relevantnú vedomosť. Keď som však spoznal prvého skauta Ondra, alias Tryska, začala sa moja vlastná cesta spoznávania skautingu.
Ku skautingu cez pravú hemisféru
Študujem medicínu. Nieže by to bola nejaká vážna choroba (síce, ak sa to preháňa, ochorieť sa z toho dá), no kladie na študentov veľké nároky. Nečudo, že vyčerpaný štúdiom, hľadám vo voľnom čase všetky možné aktivity, ktoré si nevyžadujú zapájanie ľavej (čiže intelektovej) ale pravej (stvorenej na vnímanie radosti a umenia) mozgovej hemisféry - prácu s deťmi v táboroch (nie však v skautských), prispievanie do školského časopisu, maľovanie, vysokohorskú turistiku, sprevádzanie na Trenčianskom hrade a v neposlednom rade divadlo. Ondra som prvýkrát stretol v januári, na nácviku nášho ochotníckeho divadla v Opatovej, v úlohe režiséra. S odstupom času vnímam toto stretnutie ako kľúčové.
Dokonalý „lovecký“ plán
Faktom je, že Ondro je pokušiteľ, pravdaže v pozitívnom slova zmysle. Nehovorí zbytočne veľa, no o to lepšie načúva ľuďom a hľadá v nich skrytý potenciál. Tak som sa mu i ja zdôveril o mojich záľubách počas našich ciest autobusom z Opatovej. Tými rečami som chcel skôr zahnať Ondrovu mĺkvosť a netušil som, či ma vôbec počúva. Jedného dňa ma pozval na schôdzku svojich vĺčat, ktorú mávajú v klubovni trenčianskej lodenice. Pozvanie som prijal a bol som rád, že Ondro mi chce ukázať kúsok zo svojho sveta. Vtedy som ešte netušil, že v jeho mysli sa rodí dokonalý plán. Zakrátko na to mi volal, že nebude môcť prísť do Trenčína a či by som nebol ochotný ísť na schôdzku s vĺčatami a urobiť im program.
Sám medzi vlkmi
Najprv som váhal, ale napokon som súhlasil. To však nebolo všetko. Zavolal mi aj na druhý deň, že či by som nebol ochotný ísť s vĺčatami cez víkend ešte aj na výlet. Netlačil na mňa, nenaliehal, ale dokázal šikovne prečítať moju psychiku. V prvom momente som dostal strach. Ešte nikdy som nebol sám, jediný dospelý, zodpovedný za malé deti na nejakom výlete. Avšak, považoval som to za osobnú výzvu a niečo vo vnútri mi vravelo, že by bolo fajn to vyskúšať. Týždeň pred „osudovou“ aprílovou sobotou sa mi snívali hrôzostrašné sny - vĺčatá v nich zomierali na ceste zrazené autom, či roztrhané divou zverou... Našťastie, náš výlet dopadol dobre a ja som z neho odchádzal iba s tými najpozitívnejšími pocitmi a ďalšou vzácnou skúsenosťou.
Nechať sa naučiť od detí
Nikto sa nerodí ako rodič, vychovávateľ, či pedagóg. Práve deti nás učia ako sa stať ich rodičmi, ako ich vychovávať a zahŕňať láskou. Dodnes som vďačný malým vlkom za to, že ma prijali a dovolili mi priučiť sa, ako byť, v ten deň, ich kapitánom. Na najbližšej schôdzke ma Ondro vymenoval za kapitána a podaroval mi modrú vodácku šatku. Pochopil som. Nevedno ako, prešiel som skúškou, ktorú mi pripravil. Od toho dňa sa skauting pre mňa stal realitou.
Nevšedné prežívanie všedných dní
Na toto leto som prijal úlohu zdravoťáka na skautskom tábore na Mojtíne. Tu som poznal, že skauting je o prežívaní všedných dní nevšedne, je o aktívnom prístupe jednotlivca a jeho ochote učiť sa zážitkovou formou, je o spoločenstve ľudí, ktorých cieľom je zušľachťovanie svojich členov. Všetky tieto princípy na mňa pôsobili a preto som celý tábor intenzívne prežíval a bral som ho ako „školu života“. Nie som praktický a ani zručný, preto mi padlo vhod, že som mohol pomáhať pri stavaní tábora. Žasol som, keď za tri dni pod našimi rukami na prázdnej lúke vyrástlo 26 stanov, hangár, zásobovací stan, stan na náradie, stožiar na vztýčenie vlajky, poľná kuchyňa, sprchy, dreváreň, niekoľko prístreškov, lavíc a stolov a kopa drobností vo forme nástenky, upraveného ohniska a tabukruhov.
Kapitán musí napredovať!
Postupne som sa zoznamoval s chodom tábora - s nástupmi, dennými hláseniami, nočným strážením, prepadmi, hrami, výzvami... Prenikal som do skautskej hierarchie od vodcov a kapitánov, cez radcov až k skautom, skautkám, vlkom a včielkam. Pochopil som, že najdôležitejším prvkom skautskej výchovy je osobný príklad. Skautský kapitán musí ísť príkladom svojim zverencom, lebo predstavuje morálnu autoritu. Na vodcov to kladie neustále nároky zlepšovať sa, lebo ak má napredovať celý oddiel, musí v prvom rade napredovať jeho kapitán.
Zdravotník, babka bylinkárka a „akcia Marhuľa“
Keď na tábor dorazili vĺčatá a včielky, podieľal som sa na realizácii programu pre nich v role babky bylinkárky. Okrem toho som robil aj zdravoťáka, ale našťastie najvážnejším zranením bol narazený nos. Nikdy však nezabudnem na „akciu Marhuľa“. Mali sme totiž podozrenie, že sa medzi deťmi šíria vši. Tak sme jedno popoludnie počas 4 hodín postupne umyli špeciálnym šampónom hlavu každého člena tábora (asi 50 ľudí). Aby malé deti nevedeli, o čo sa jedná (nechceli sme vyvolať zbytočnú paniku medzi ich rodičmi), nehovorili sme pred nimi o všiach, ale „marhuliach“. Rozhovory potom vyzerali asi takto: „Zajtra na nástupe by sme mali skontrolovať, či na stromoch náhodou nerastú marhule.“ „Dobrý nápad, ak by rástli, budeme asi znova musieť použiť marhuľový šampón...“
Nový magický svet
Hlboké dojmy vo mne zanechal aj večerný táborák - zapaľovanie ohňa, uzavretie tabukruhu, pochytanie sa za ruky... Všetky rituály na mňa pôsobili magicky a boli súzvučné s bitím môjho srdca. Vďaka Ti Ondro, že si ma rafinovane zlanáril do „svojho sveta“, vďaka patrí aj ostatným vodcom a kapitánom – Táni, Jurovi, Píšťalke a jej snúbencovi Ondrovi z Čiech, Pepemu, kuchárovi Ľubošovi (Teta), ošetrovateľke Ľubke, ktorá mi pomáhala, vďaka vám som sa cítil účastný na chode tábora a spoznal som vo vás inšpirujúce osobnosti. Ďakujem aj vám milí skauti a skautky!
Byť pripravený... prekonávať vlastné hranice
Za ten krátky čas, čo som v kontakte so skautingom, pochopil som, že skautské heslo „byť pripravený“ neznamená byť pripravený iba na splnenie rôznych úloh, troch orlích pier, či iných skautských výziev. Znamená byť predovšetkým pripravený prijať najväčšiu výzvu života – sebavýchovu. Vychovávať samého seba nie je ľahké, lebo si to vyžaduje prekonávať zdanlivé hranice a vlastné obmedzenia, ktoré si sami kladieme do cesty. Ak sa vám to však podarí, vedzte, že sa pred vami otvorí pole nekonečných možností, ktoré vám život prináša. Držím vám palce!
Médiové mačičky odporúčajú aj…
- Tip na táborovú aktivitu: Poi tréning
- Bratislavský Outdoorový Kurz - Tvorba a bezpečnosť lanových dráh
- Ako rozbehnúť oddielovú radu?
Najbližšie akcie
Z vašich fotografií
