Ľudia
Kriminoviny v praxi

Kriminoviny v praxi

09. októbra 2011

Predseda rady pre dospelých, člen Náčelníctva SLSK, vodca 49. zboru Geronimo v Prešove, člen realizačného tímu Gilwellskej inštruktorskej LŠ a LŠ Baobab... Tých 20 rokov skautovania mu zozbieralo dosť ambiciózny životopis. Niečo viac o sebe a o tej časti svojho života, kde vystupuje pod krycím menom JUDr. Martin Kovalík, vám prezradí samotný Tammy.

Zamestnanie

Popísať moje zamestnanie tak, aby vzbudilo záujem o ďalšie čítanie, je trochu problém. Začnem zoširoka, možno to pomôže :). „Vyučil" som sa za právnika... (pomohlo?), už šiestym rokom pracujem na Okresnom súde Prešov... (teraz?) ako vyšší súdny úradník (VSU)... (nič?) ... ahá, asi neviete, čo to je. Tak musíte čítať ďalej. Je to niečo ako odborný asistent sudcu. Náplň činnosti v takejto funkcii závisí od zaradenia na príslušné oddelenie. Na našom súde by sa dala rozdeliť na tú, ktorá vyplýva priamo zo zákona, napr. rozhodovanie o príslušnosti a právomoci súdu na konanie, rozhodovanie o trovách konania, príprava hlavného pojednávania a pod., a na tú, ktorá nám je uložená pokynom sudcu rozhodnúť v konkrétnom prípade. Od dôvery sudcu vo vaše schopnosti závisí, či to bude „rozhodni takto" alebo „rozhodni". V druhom prípade rozhodnete podľa vlastného uváženia, pripravíte príslušné súdne rozhodnutie a sudca svojim podpisom prevezme za neho zodpovednosť :).

Už viac ako tri roky pracujem na trestnom oddelení, mám dvoch priamych nadriadených (sudcov) a dve asistentky na administratívu. Ak nepočítam kolegov, prichádzam do styku s prevažne dvoma kategóriami ľudí. Tými, ktorí páchajú trestnú činnosť (zlodejmi, lupičmi, výtržníkmi, podvodníkmi...) a tými, ktorí boli poškodení trestným činom. Mojou úlohou je pripravovať rozhodnutia pre sudcov (rozsudky, uznesenia, príkazy na zatknutie...) a rozhodovať napr. o odmene advokáta v trestnom konaní, započítaní väzby do uloženého trestu a pod.

Môj pracovný deň však vyzerá veľmi všedne. Vstávam zväčša okolo 5.45 hod. a v kancelárii ma možno zastihnúť už od cca. 7.00 do 15.00 hod. Ako jeden z mála súdov máme možnosť flexibilného pracovného času, teda čím skôr prídem do práce, tým skôr môžem odísť. Ráno si skočím k asistentkám po spisy a môžem úradovať, poobede ich vybavené vraciam späť. Ako vidíte, žiadna „akcia". Bežný kolobeh občas oživí „pikoška" spis ako napr. krádež syrovej žemle v Tescu a závratná škoda 0,27 €, či žiadosť odsúdeného za lúpež o obnovu súdneho konania, pretože 8 rokov je veľa a poškodený dôchodca navyše v marci zomrel, alebo konanie voči priekupníkovi drog, ktorého dostali po tom, ako policajtom v utajení chcel predať trochu heroínu tým, že im odsype z 2,5 kg vrecka. Kriminoviny v praxi. Človek sa musí naučiť odosobniť, vypnúť, venovať sa pozitívnejšej činnosti, ak ešte chce veriť v ľudské dobro. Našťastie sa mi to ako-tak darí, po odchode z práce, akonáhle sa za mnou zatvoria dvere, ostávajú tieto veci za múrmi súdu až do najbližšieho pracovného dňa. Je to však zamestnanie, ktoré si od vás vyžaduje byť v obraze. Neprejde mesiac, kedy by nedošlo k novelizácii právneho predpisu. Nemusíte sledovať každú zmenu, ale keďže snahou väčšiny VSU je po vykonaní justičnej skúšky stať sa sudcom, nemáte inú možnosť, ako pracovať na svojej odbornosti. A to vás zase posúva ďalej.

Domácnosť

V tomto smere mám šťastie. Skĺbenie práce, rodinného a voľnočasového života je pomerne jednoduché. S manželkou pracujeme na rovnakom súde, sme obaja skauti, máme spoločné záujmy, bývame v spoločnom byte (kto by to bol povedal :)).... takže to ide. Nevýhodou ale je, že rovnako to je aj s voľným časom a veľa vecí sa odsúva bokom, až keď bude čas. Neviem či niekedy nastane situácia, že ja pôjdem na výlet a ona ostane doma upratovať :). U nás nehrozí nedeľné vyváranie, kde čas prípravy mnohonásobne prevyšuje čas na zjedenie jedla. Nakoľko sme doma počas víkendov len veľmi sporadicky, je toho treba stihnúť veeeeeľa.

Voľný čas

Voľný čas, ...to sa dáva na chleba alebo čo? Ak sa pod tým myslí čas, kedy nemusím absolútne nič, môžem si robiť čo chcem a ísť kam chcem, tak toho mi veľa neostáva. Asi najviac ho je počas leta, kedy zbory väčšinou tiež prázdninujú. Ak však ide o dobu po odpracovaní si obligatórnych 7,5 hod. v práci, tak tú najčastejšie venujem skautingu. Práca v zbore, oblasti, náčelníctve, v Baobabe, na skautskej chate... To, čo som niekedy kritizoval ako príliš veľkú rozdrobenosť a nerobenie jednej činnosti naplno, sa mi teraz vrátilo ako bumerang. Nečudo, že rok má príliš málo víkendov. Asi bude potrebné niekde ubrať, čo sa však nezaobíde bez zmeny povahy. Poznáte to, po 14 dňoch na tábore sa už tešíte domov, prídete v sobotu večer, v nedeľu sa pekne vyspíte, okolo 10.30 naraňajkujete, hodíte špinavé veci do práčky a o 13:30 ste nervózni, že by ste už niekam vypadli.

3+3+3

Najviac sa teším, kedy odídem z práce. Nechápte to zle, vôbec to neznamená, že by som neznášal svoju prácu. Ono to tak trochu súvisí s prístupom k životu. Môžete si povedať, že deň má 2 x 12 hodín alebo 12 x 2 hodiny. Ja som skôr za tú druhú možnosť, milujem pestrosť činností a preto sa azda najviac teším, keď po pracovnej šichte môžem robiť niečo úplne iné. V súčasnej dobe u mňa absolútne fičia manuálne tvorivé činnosti, výroba drevených hlavolamov, stolových hier a počas víkendov aj trochu namáhavejšia práca na skautskej chate. A keďže nemôžem byť len „perfektný", neskorou večernou neresťou pred spaním je telka.

Svoju prácu mám naozaj rád. Osobne si na nej najviac cením taký dobrý pocit z nastoľovania spravodlivosti, autonómnosť v rozvrhu pracovnej činnosti (sám si určujem poradie spisov, ktorými sa budem zaoberať), výborný pracovný kolektív a to že chodím spolu s manželkou do práce. Ale to teraz boli až 4 veci. Čo by mi v práci vôbec, ale vôbec nechýbalo, sú exekučné spisy a robenie kde akých výkazov činností či štatistík.

Kebyže...

Opäť to bude znieť paradoxne, ale kebyže si mám vybrať inú pracovnú náplň, nebolo by to právo. Môžem iba usudzovať, keďže som nikdy v takejto firme nepracoval, ale zrejme by ma bavila práca zameraná na organizovanie netradičných tréningov, zážitkového vzdelávania, kreatívnych akcií, či veľké tréningovo-vzdelávaco-žážitkové centrum, aby čo najviac ľudí okúsilo pestrú chuť skautingu. Ale ktovie, možno nie je najlepšie miešať hobby a prácu, ktorá vás živí, do jedného. Pri čom by ste si potom oddýchli? No bez vyskúšania asi správnu odpoveď nezistím...