Duchovno
O hľadaní duchovna

O hľadaní duchovna

03. marca 2011

V roku 1905, práve dva roky pred uskutočnením prvého skautského tábora, sa v Paríži narodila osobnosť, ktorá poznačila zmýšľanie mnohých, Jean Paul Sartre. Okrem jeho spisovateľských daností bol aj filozof, ktorý sa uberal smerom nazývaným existencializmus.

Čo s existencializmom?

Ak ste trochu sčítaní iste ste už o existencializme čo-to počuli. Tento filozofický smer sa vyvinul vo Francúzsku a najväčší vplyv dosiahol v 20. a 30. rokoch 20. stor. Vychádza v podstate z filozofie Friedricha Nietzscheho, ktorý niekedy v tomto čase vyhlásil, že „Boh je mŕtvy“. Boh, ktorého stelesnením tu na zemi bola cirkev, už naozaj nemal nijaký vplyv ani moc. Do Európy plynuli mnohé východné náboženstvá a okrem toho jej kresťanské smerovanie ovplyvnili vojny a rozvoj vedy a techniky. V tomto čase teda vznikla filozofia existencializmu. Podľa nej človek vzišiel z ničoho a do ničoho aj smeruje. To, kým sa človek stane, určujú čisto jeho rozhodnutia. Podľa existencialistov sa človek rozhoduje stále a nech sa rozhodne akokoľvek, vždy je jeho rozhodnutie zlé, pretože to náhoda (osud) tak zariadi. Najlepšie existencializmus pochopíme na literárnych dielach. Napríklad v Sartrovej poviedke Múr. Ak ste ju nečítali tak by ste nemali váhať, pretože je to skutočne dobré a zaujímavé dielo.

Vtedy a omnoho viac dnes

Keď BíPí v roku 1907 založil skauting, dal do jeho základov aj istý duchovný rozmer. V časoch, kedy sa veľmi osvetovo šírilo Európou „Boh je mŕtvy“, vložil náš zakladateľ do skautského sľubu časť „plniť si povinnosti voči Bohu“. Vedel totiž, že človek musí rozvíjať svoju dušu tak isto ako ostatné stránky osobnosti. Myslím, že ani netušil, ako veľmi v dnešnej dobe je táto časť potrebná. Táto doba skutočne núka, aby sme sa pri otázke našej existencie a zmyslu života príliš nepozastavovali. Skôr sa rúti s nami ďalej a ďalej. Aj pri našej skautskej činnosti - družinovky, oddielovky, výpravy, tábor - často zabúdame práve na duchovno. Dávame pozor na úpadok členstva, snažíme sa robiť zaujímavý program, až nám niekedy ujde, že ľudia, ktorí majú pätnásť, šestnásť, nám odchádzajú. Hľadajú si vlastné miesto niekde inde. Takémuto odchodu niekedy nezabránime, ale to nemusí vadiť. Skauting nie je pre každého celoživotne. Čo je ale dôležité, aby sme naučili členov HĽADAŤ. Hľadať veci, v ktorých sú dobrí, kamarátov, ktorí budú stáť za to, smer, akým sa majú uberať a aj hľadať svoje duchovné smerovanie.

Sľub

Asi pred troma rokmi, keď som členov skúšala nováčikovskú skúšku, mala som na starosť pýtať sa ich na zákon a sľub. Odrapotať to mnohí vedeli, ale potom mi napadlo, či tomu vlastne rozumejú. Zákon zväčša vedeli jednoducho vysvetliť, ale sľub už robil väčší problém. Nerozumeli poriadne ani prečo sa sľubuje, a keď som sa ich spýtala, čo znamená bod skautského sľubu „… plniť si povinnosti voči Bohu, vlasti a národu....“, tak to už iba mlčali. A tak som začala robiť taký prieskum. Pýtala som sa, že aké sú to povinnosti voči Bohu. Tie deti z kresťanských rodín hovorili o modlitbe, chodení do kostola, dobrých skutkoch. Tie z ateistického prostredia nevedeli povedať nič. Vyvstala mi v hlave teda otázka, že koľkí už sľubovali niečo, čo ani nevedia, čo je. Chcem vás teda aj týmto článkom povzbudiť. Rozprávajte sa v oddieloch, alebo roverských patrolách, či kmeňoch o hľadaní. Skúste vašim členom ešte pred sľubom vysvetliť, že povinnosťou voči Bohu, je hľadanie nejakých duchovných hodnôt, princípov, že to nie je vsuvka iba pre kresťanov, ale že ju tam náš zakladateľ dal preto, aby sme netápali v tomto svete tak pesimisticky, ako hrdinovia existencialistických diel.

Anketa:

Zmenili by ste nejako znenie tej časti skautského sľubu, kde sa píše o povinnostiach voči Bohu, vlasti a národu?

Jastrab, 70.zbor

Aj keď som otvorený myšlienke diskusie o tomto probléme, som skôr za zachovanie znenia so slovom Boh s veľkým B (aj keď by sa mohlo zdať, že ide o hru so slovíčkami a písmenkami). Priznávam, že je to pre mňa taký vnútorný boj, keďže nerád niekoho nútim do názorov a myšlienok, o ktorých som ja presvedčený. Znenie skautského sľubu však podľa mňa nikoho nasilu nenúti k viere v Boha, skôr iba podčiarkuje duchovnú dimenziu skautingu, ktorá je jedným zo základných skautských pilierov. Či už si skautka alebo skaut pri sľube predstaví pod pojmom Boh "klasického" kresťanského Boha, alebo inú entitu, je už na nej či na ňom. Avšak vynechať to duchovno zo sľubu úplne mi nepripadá ako správny nápad.

Určité veci podliehajú tradícii a keďže v našej civilizácii prevažuje kresťanská tradícia, a či chceme alebo nechceme skautské hodnoty v mnohom vychádzajú práve z tých kresťanských, považujem Boha ako interpretáciu duchovnej dimenzie v znení nášho skautského sľubu za správne.

Kliešťo, 90. zbor

Skauting nie je náboženská organizácia. Pod pojmom Boh sa skrýva nielen náš Boh. Skaut môže byť moslim, žid alebo aj jehovista. Preto si slovko Boh v sľube vysvetľujem ako niečo nadprirodzené, čo je nad človekom. Človek, čo verí iba sám v seba, nemôže jeho okolie nikdy duchovne naplniť.

Alžbet, 104. zbor

No, myslím si, že by to malo byť na každom osobitne, či to tam povie, alebo nie. Keďže skauting nie je katolícka resp. nejaká náboženská organizácia, a preto tam nie je (si myslím) táto časť nejaká najpodstatnejšia. Čiže, keď raz niekto neverí, tak to nemá zmysel tam hovoriť. A zas keď človek verí v niečo iné, tak to už je potom jedno, či mysli Boha alebo boha... Čiže je to podľa mňa na každom, ako si kto vyberie.