Top články
Skautovať navonok či dovnútra?
21. novembra 2011Sú skauti, ktorí vymetajú každé väčšie skautské podujatie. Sú skauti, ktorí nemajú kedy robiť oddielové výpravy, lebo stále sú na iných akciách. Sú skauti, pre ktorých je domáci oddiel či zbor len vzdialeným prístavom, do ktorého sa vracajú iba občas. Sú skauti, ktorí chodia na kurzy a lesné školy len kvôli zážitkom a nikdy nevedú oddiel. Niekomu to možno pripadá ako výhoda veľkosti a otvorenosti skautingu. Mne to pripadá ako omyl.
Kedy ste naposledy boli na výprave?
Touto otázkou by som začal každý rozhovor s vodcom oddielu, alebo ktorýmkoľvek roverom. Ak by mi odpovedal, že dávno, prehováral by som ho, aby si našiel čas a vyrazil s deckami do lesa. Ak by mi povedal, že na výprave nebol, ale zato bol na veľkej oblastnej, celoslovenskej či galaktickej akcii, tak by som trpko prehltol a začal z trochu iného konca.
Oblastný, celonárodný alebo dokonca európsky a svetový rozmer majú význam len vtedy, ak sú nadstavbou na fungujúci a bohatý program v oddiele a zbore. Nemali by ho nahrádzať ani potláčať. Nebudem citovať stanovy, či BíPího a opakovať, že základom všetkého je oddiel a družina. Na to, aby sme si to uvedomili, stačí aj sedliacky rozum. Poslaním skautingu je prispievať k rozvoju každého jedného dieťaťa, skauta, vĺčaťa aj rovera. Máme na to perfektné nástroje, družinový systém, etapovky, rozvoj v šiestich oblastiach a know-how, ktoré z nás viac ako sto rokov robí mimoriadnu a výnimočnú organizáciu. Tie však fungujú hlavne na úrovni družiny a oddielu, len vtedy keď je s deťmi vodca a radca, ktorí ich dobre poznajú a aby ich dobre poznali, trávia s nimi veľa času.
Zážitky ako droga
Niekedy mám pocit, že zo zážitkov sa nestal prostriedok ale cieľ. Na lesnej škole nových vodcov učíme, aby dali každej aktivite význam: každá bojovka, každý rituál, každá nočná behačka, všetko by malo mať svoj účel. Len vtedy ak dáme zážitkom takéto poslanie, stanú sa nástrojom a nie samoúčelnou drogou. Často krát mám pocit, že na veľkých akciách skĺzavame práve do roviny samoúčelných aktivít a hier. Všetky tie lanové dráhy, masové dobíjačky a mestské hry sú príjemným spestrením programu, šancou spoznať iných skautov a dobrým zážitkom. Ale keďže ide o akcie pre desiatky až stovky detí, nie je žiadna šanca zájsť trochu do hĺbky a tak zostaneme len na povrchu. A práve preto by tieto akcie nikdy nemali nahrádzať oddielové a družinové akcie, len ich rozumne dopĺňať.
Roveri vymetači
Toto označenie používame ako organizátori rôznych kurzov a akcií pre ľudí, ktorých notoricky vidíte na každej väčšej akcii. Sú takým povinným inventárom, ktorý len chodí z jednej akcie na druhú. Vyjedajú čerešne z koláča, ale neprinášajú žiadne ovocie. Nepracujú s deťmi, nevedú oddiel a ani sa veľmi neangažujú v zbore. Jednoducho nemajú kedy, lebo stále vymetajú akcie. Musím sa priznať, že z takýchto ľudí mam vyrážky. Zatiaľ len pomyselné. Kto vie, či sú výsledkom zanedbaného roveringu, alebo príliš laxného prístupu zo strany organizátorov akcií. Isté je to, že svoj rovering neberú ako službu, ale skôr zážitkovú jazdu a sú neželanou nákazou v každom zbore. Keď vám takýto rover nechodí na zborové alebo oddielové akcie, lebo vždy sa nájde nejaká iná, veľká akcia, na vašom mieste by som vzal najbližší papek a hnal ho kade ľahšie.
Trochu osobne
Rozhodne nechcem aby mali organizátori veľkých akcií, rôznych skautských dní, mestských hier a iných závodov pocit, že ich práca nemá zmysel. Naopak, je dobré vytvárať príležitosti pri ktorých skauti spoznajú iných kamarátov, zažijú niečo nezvyčajné a rozšíria svoje obzory. Raz za čas. Hovorím to ako niekdajší šéf programu na Tatracore, bývalý zahraničný komisár a organizátor mnohých akcií. Aj teraz horúčkovito pripravujeme Seminár o kvalite. Raz za čas má takýto zážitok z väčšieho skautského sveta obrovský význam, najmä v roverskom veku. Ale zároveň hovorím, že by som nikdy nevymenil tábor za akékoľvek jamboree a oddielovú výpravu za oblastnú či celoslovenskú akciu. Keď som viedol oddiel, bol som vďačný za každú akciu, keď som mohol pokecať so svojimi skautmi a rovermi a mohol s nimi prežiť niečo „naše“. Mnohí za to na náš zbor nemali v láske, ale aj znova by som to urobil rovnako. Verím tomu, že len vtedy má poslanie rovera alebo vodcu zmysel, ak sa vie zápalisto rozprávať o tom, čo sa práve prihodilo desaťročnej Žofke alebo sa trápi tým ako dvanásťročný Gusto zvládne rozvod svojich rodičov. Práve vďaka tomu som ešte stále vo svojom zbore a oddiele doma, hoci už nemám žiadne „véčka“.
Médiové mačičky odporúčajú aj…
- Tip na táborovú aktivitu: Poi tréning
- Bratislavský Outdoorový Kurz - Tvorba a bezpečnosť lanových dráh
- Ako rozbehnúť oddielovú radu?
Najbližšie akcie
Z vašich fotografií
