Cesta
Reklama a imidž skautingu

Reklama a imidž skautingu

01. apríla 2011

Ako si spraviť dobrú reklamu? Vieme to vôbec? Ako veľmi sa zmenil skauting od čias Bí-Pího? Chránime si dostatočne naše dobé meno?

Vývoj skautingu a prirodzené zmeny

Pozrime sa na fotku z posledného jamboree s tisíckou mladých ľudí a dospelých. Vidíme jednu veľkú skautskú rodinu. Áno, je medzi nami veľa rozdielov – rasa, pôvod, viera, ale predsa nás spája skauting. Málokedy sa nájde taká rôznorodosť v jednej skupine. Ak porovnáme túto fotku s fotkou z prvého svetového jamboree, vidíme niečo úplne iné. Na fotke z posledného jamboree sú aj dievčatá, môžeme predpokladať, že už nie je čierno-biela, oblečenie sa zmenilo. To znamená, že od doby, keď založil Bí-Pí skauting, nastal v spoločnosti určitý vývoj a zmeny. Zmenili sa sociálne vzťahy v spoločnosti, máme v skautingu aj dievčatá, technológia sa vyvinula, iné sú i zvyky a móda. A aj keď si to niektorí nechcú pripustiť, tieto zmeny ovplyvnili aj našu organizáciu. Skauting sa zmenil, ale princípy, idea, cieľ a metóda zostali. História je pre nás veľmi dôležitá, a to je dobre, pretože učiť sa z minulosti nás často posúva dopredu.

Sme militantní?

Veľa zborov a tak isto ľudia z národnej úrovne sa snažia vysielať spoločnosti a médiám pozitívnu správu o našich cieľoch, metóde a projektoch, ale na druhej strane sú tu zbory, ktoré pochodujú mestom s Betlehemským svetlom a pretŕčajú sa po námestí v maskáčoch a s nožmi za opaskom. V dobe pochodov a protestov extrémistických skupín takéto iniciatívy niektorých zborov môžu byť spoločnosťou veľmi nešťastne chápané. Disciplína detí je dôležitá, ale mala by mať tiež svoje rozumné hranice. Nielen to, že Bí-Pí povedal „vojenský tréning a vojenská disciplína sú úplným opakom toho, čo my zahŕňame v Skautskom hnutí.“ (Jamboree 1925, citované vo Footsteps of the Founder, Mário Sica, Miláno 1984.) Už sám zakladateľ skautingu si uvedomoval, že toto nie je ten správny smer vedenia detí.

Chráňme si dobré meno

V súvislosti s imidžom skautingu nie je na škodu predstaviť si skauting ako značku. Tak ako si sloboda zvierat nepostaví stánok vedľa organizácie podporujúcej lovenie veľrýb, tak ani skauti by nestáli vedľa stánku politickej strany. Tak ako nie sme organizácia, ktorá sa spája s politickými stranami, nespájame sa tiež iba s jednou cirkvou, všetci sa líšime vo viere. Snažíme sa správať v súlade s cieľmi a poslaním, ktoré Bí-Pí definoval. Aj skauting a jeho dobré meno treba chrániť. Pretože jeho poškodenie čo i len jedným členom môže mať následky ovplyvňujúce celú našu členskú základňu. A máločo sa napráva horšie než zlé meno. Veď hnutie, ktoré založil jeden človek a práve teraz ovplyvňuje 30 miliónov členov, je niečo veľmi unikátne, čoho dobrá povesť by mala byť zachovaná aj pre budúce generácie.

Bezpečnosť je prvoradá

Ale to tiež neznamená, že budeme klamať o svojej činnosti. Počuť, že skauti nepoužívajú pri hrách, lezení a lanových dráhach sedák a iný lezecký materiál zakúpený a otestovaný, ale vlastnoručne vyrobený, môže pre niektorých rodičov uvažujúcich o prihlásení svojho dieťaťa ku skautom pôsobiť nebezpečne a ich dôvera v bezpečnostné predpisy a ich dodržiavanie v našej organizácií sa môže prudko znížiť. I keď vedia, že skauti to určite myslia dobre, a sú radi, že využívajú inovatívne postupy a sú vynaliezaví. Bezpečnosť dieťaťa je pre rodičov v dnešnej dobre veľmi dôležitá, pretože často je to ich jediné dieťa. Imidž skautingu nie je len o tom, čo a ako komunikujeme verejnosti a rodičom, ale aj o tom, čo a ako naozaj robíme a na čo kladieme dôraz.

Medzigeneračný rozdiel

Slovenský skauting má oproti niektorým iným skautským organizáciám nevýhodu v tom, že bol kvôli režimu zakázaný a tým sa prerušil jeho prirodzený vývoj. A tak je ťažšie pretvárať povesť a ničiť predsudky, ktoré sa v spoločnosti vytvorili o skautoch ako nástupcoch pionierov, alebo ako militantnej organizácií. Skauting v Británii sa mohol 100 rokov postupne vyvíjať, a preto sa jednotlivé generácie menili spolu a navzájom sa prirodzene ovplyvňovali. U nich v organizácii nenastávajú generačné konflikty týkajúce sa rovnošiat a spôsobu implementácie skautskej metódy. Niektoré zbory si vedia naozaj robiť peknú propagáciu prostredníctvom organizovania rôznych akcií pre verejnosť, kde sú skauti neformálne oblečení so šatkou na krku, úsmevom na tvári a majú po ruke plno hier pre deťúrence, čo idú s rodičmi okolo. Nestoja v pozore a nedržia stráž. Rodič začne skôr komunikovať s usmiatym skautom, čo sa hrá s deťmi, ako so skautom, čo stojí v pozore v rovnošate a klobúku zo začiatku minulého storočia pri petrolejke s Betlehemským svetlom a ani sa nepohne.

Stratégia dobrého mena skautingu

Tak teda ako si robiť dobrú reklamu?

Zavolajte raz za čas rodičov na svoje akcie, nech naozaj vedia, čo ich deti u nás robia, ako sa rozvíjajú.
Keď robíte akciu na verejnosti, nemusíte byť nutne v nažehlených rovnošatách, ak ich vaše deti nechcú nosiť. Stačí pekné tričko z tábora či šatka a ľudia vedia, že ste skauti.
Ak si voláte na tábor alebo inú akciu médiá, buďte si istí, že máte veľmi dobre vymyslený program a aktivity, a že deti sa nenudia alebo nehrajú v maskáčoch zákopové vojny.
Majte pripraveného človeka, ktorý sa v ten deň médiám bude venovať a bude schopný s nimi rozumne komunikovať, predstaviť im vaše aktivity a ukázať im, že deti sú na akcii spokojné.
Je naozaj kľúčové ukazovať aktivity detí, pretože oldskauti sú v našej organizácií dôležití, vážime si ich a učíme sa od nich veľa, ale predsa len sme organizácia pre deti a mládež. A to by malo byť z reportáže z našich akcií zrejmé.

To, že sa zmenil imidž skautingu za posledných sto rokov by malo byť samozrejmé. A preto, ak chceme, aby sa k nám pridalo viac detí, nemali by sme ich nútiť nosiť klobúky, maskáče a hrať militantné hry bez výchovného cieľa a mať nekompromisného autoritatívneho vodcu. Lebo priateľstvo, pochopenie, sloboda, možnosť sebarealizácie a vycibrený program drží deti u nás.