B ako Barbecue.

Každý si pod brazílskou kuchyňou predstavuje steaky a barbecue, avšak v krajine tak veľkej existuje mnoho druhov jedál, ktoré možno nazvať tradičné. Národné jedlo, mám na mysli také, ktoré Brazílčania najčastejšie jedávajú, je ryža s tmavou fazuľou a kukuričnou posýpkou, prípadne k tomu prihodia flambovaný banán alebo kukuričnú kašu. Brazílčania všeobecne jedia veľmi málo a ľahké jedlá. Nápoje sú úžasné! V takmer každom podniku je na výber z čerstvých ovocných štiav od výmyslu sveta. O polovici ponúkaných ovocí som ani len nepočula. Pri každej príležitosti sa pije pivo, vždy a všade a namiesto kofoly Guarana. Favourite drink je nepochybne Caipirinha, čo v preklade znamená „malá sedláčka“. Veľmi zdravé a chutné je čerstvé kokosové mlieko priamo z kokosového orecha, ktorý si po dopití rozrežú a vyjedia. Znie to ako dokonalá idylka, ale na plážach v Brazílii je to viac než bežné J. Plus moje malé zistenie, banány v Brazílii sú sladšie ako v Európe.

R ako Rio de Janeiro.

Tridsať metrov vysoká socha Ježiša Spasiteľa, ktorý rozprestiera ruky akoby objímal mesto, postavená v 1931 na vyjadrenie radosti z nezávislosti. V meste je 40 stupňov, hore pri soche páli slnko ešte viac, ale ten výhľad je prenádherný. Neviem akým iným slovom by sa to dalo opísať. Máte celé mesto „Rieky Januára“ ako na dlani. Riu podľa môjho názoru nechýba nič. Má krásne pláže, kopce a aj budovy. Áno, píšem budovy, pretože je to skôr mesto v prírode ako príroda v meste. Ľudia chodia po meste bosí a v plavkách, okolo pol siedmej si ideme pozrieť západ slnka. Na výbežku do mora sleduje západ plno ľudí a po skončení sa všetci poďakujú Slnku za krásne predstavenie potleskom. Slávna Copacabana je v skutku len slávna. Všetky zvyšné pláže v Riu sú krajšie a vyzerajú presne tak, ako si ich predstavujete. Beach volejbal, futbal a vreckári. Na pláž v Riu sa neoplatí so sebou zobrať ani cent, lebo aj o ten prídete. Ja som tu prišla o celú peňaženku, ale aj napriek tomu ma Rio naozaj očarilo.

A ako Ani jeden Brazílčan nevynechá Karneval.

Tento rok sa začína 9. marca, no Brazília sa pripravuje a žije karnevalom už mesiac a pol dopredu. Tento sviatok je snáď významnejší ako Vianoce. Brazília je rozdelená na 26 štátov. Koľko štátov, toľko druhov karnevalov. Nie všade je to len o maskách a sambe. Počas karnevalu rastú ceny hotelov v Riu až 3-násobne, avšak domáci sa snažia cestovať do iných miest, všeobecne väčšina Brazílčanov počas obdobia karnevalu cestuje. Inak spôsoby, ako mladí ľudia trávia voľný čas, sú v celku podobné našim. Až na to, že zatiaľ čo my sa ideme kúpať na Zlaté piesky, ony si zájdu na vodopády. Zaskákať, pokecať. Títo ľudia naozaj žijú s prírodou. Tiež je zvykom vítať príchod Nového roka na pláži a byť pri tom oblečený v bielom. Veria v to, že v akej farbe privítaš Nový rok, taký aj bude.

S ako Sao Paulo.

Piate najľudnatejšie mesto na svete a centrum najrýchlejšie rastúcej ekonomiky sveta. Týmto centrom je presnejšie Avenida Paulista, ekonomicky najdôležitejšia ulica v celej Brazílii. Napriek všetkým „naj“ Sao Paula, štatút hlavného mesta patrí pomerne novo-vybudovanej Brasílii. Je známe, že ľudia z Ria sa nemajú moc v láske s obyvetľmi Sao Paula, pretože tieto dve mestá sú takmer protiklady. Zatiaľ čo v Riu plynie čas trošku pomalšie a z ľudí je cítiť uvoľnenosť, život v Sao Paule je uponáhľaný a stresujúci. Obloha je väčšinu času zamračená a keď spŕchne, bežíme sa umyť, pretože dážď nad Sao Paulom je vraj veľmi špinavý. Je to jedno z tých miest, kde žijete spolu s 20 milión ľuďmi, ale vlastne žijete sám. Ulice vyzerajú rovnako, bežne sa tam strácajú aj domáci.

I ako I Brazílska minca má dve strany.

Iste, nie je všetko tak dokonalé, ako môže znieť z môjho rozprávania. Veľkým problémom sú už dlhú dobu chudoba a drogy. Keď som vystúpila z taxíka v centre Sao Paula a po ulici ťahal človek voz a zbieral smeti, aby za to neskôr dostal minimum peňazí, moja kamarátka to okomentovala slovami: „Welcome to Brazil“. Bohužiaľ je to pravda, veľké množstvo ľudí žije v chudobe. Najhoršia situácia je vo favelách, ktorých je mnoho okolo každého väčšieho mesta (môžete to tiež poznať pod názvom „slumy“). Štyri steny, posteľ a strecha je všetko, čo ich obyvatelia majú. Nikto z ľudí, ktorých som stretla, vo favele neboli, takže to asi nie je najbezpečnejšie miesto a už vôbec nie pre turistov. Tak isto ako Sao Paulo v noci, kde vám ochrankár stojaci pred podnikom nedovolí sa vzdialiť na viac ako 20 metrov, kvôli vášmu vlastnému bezpečiu. Čo ma prekvapuje je nezodpovednosť vodičov, ale aj policajtov. Hocikto sadne za volant pod vplyvom alkoholu, nezáleží na tom, koľko má rokov alebo koľko promile má v krvi, policajti kontrolujú len papiere. Korupcia, vláda hromadiaca peniaze pre seba. Tak isto ani vysoká škola nie je samozrejmosť ako u nás. Máš 3 možnosti. Buď pôjdeš hneď po strednej pracovať, alebo si taký super-šikovný, že sa ťa príjmu na štátnu výšku (ktorá je naozaj veľmi kvalitná, ale je veľmi ťažké sa tam dostať), alebo súkromná vysoká škola a popri tom každý deň robiť (rozvrh majú prispôsobený robote, škola býva každý deň skoro ráno alebo neskoro večer). Áno, aj toto je Brazília, ale aj napriek tomu tu stretnete oveľa šťastnejších ľudí ako u nás. Nároky na život sú tu skromnejšie.

L ako Love.

Brazílčania milujú mnoho vecí, ale 3 z toho najviac: svoju krajinu, futbal a ľudí. Trúfnem si povedať, že v láske ku krajine im patrí prvé miesto. Nemajú však nič spoločné s americkým patriotizmom alebo francúzskou namyslenosťou. Oni majú radi Brazíliu tak, ako máte radi vy svojho psa, chcú vám ukázať, čo všetko je pekné v ich krajine a milujú jej prírodu, ktorej by nikdy neublížili. Pre nás to znie zvláštne, ale najpredávanejší uterák je s obrázkom brazílskej vlajky a v oblečení prevládajú zelená, žltá, modrá. Aj keď drvivá väčšina ľudí hovorí len portugalsky, snažia sa s vami komunikovať a sú radi, ak si môžu vyskúšať angličtinu. Mimochodom, Brazília je jediná z veľkých krajín, ktorá rozpráva celá jedným jazykom, aj to o niečom svedčí. Keď hrá hociktorá národná futbalová reprezentácia, v uliciach nie je nikto, život ako keby na 90 minút zastane. Keď sa stretnete s Brazílčanom, nebuďte prekvapení, ak vám hneď vcapí pusu na líce. Tento pozdrav slúži namiesto podania ruky a zdravia sa tak úplne všetci, či človeka poznáte, alebo ho vidíte prvýkrát. V Riu dostanete pusy hneď dve. Medzi ďalšie neodmysliteľné veci patriace k Brazílii musím spomenúť flip-flopy Havaianas. Ak nemáš aspoň jeden pár Havaianas, nie si skutočný Brazílčan.

Skončím tým najcennejším, bez čoho by som môj trip po Brazílii ani neuskutočnila. Tým mám na mysli mimoriadne priateľskú a dobrosrdečnú (receptive - neviem nájsť pre toto slovo slovenský ekvivalent) povahu ľudí z tejto krajiny. Určite sa pýtate, ako to súvisí s mojim výletom a prečo som išla práve tam. Keď som počas strednej školy strávila pol roka v USA ako Exchange student, mojimi najlepšími kamarátmi boli práve dievča a chlapec z Brazílie. Po 3 rokoch písania si klišé typu:„I miss u, please come visit me.“, sme sa naozaj stretli. Práve preto, že oni myslia tie slová vážne!

 

Rebeka Pechanová - Beky, 1. zbor BABP Bratislava

---

Médiové mačičky odporúčajú aj…

• Celoslovenská Skautská svätá omša
• Skautská 55ka 2012
• Tri-štý-ri: vymyslime hru!

---

Tweet

---

---

---