Top články
O 27 dolároch a spoločenskej zodpovednosti
23. februára 2011Keď si pozriete, čo o skautingu píše Wikipédia, dozviete sa, že skauting „...vychováva mladých ľudí v rôznych praktických zručnostiach, k pevnej vôli, dôveryhodnosti a čestnosti, tímovej práci, vodcovským zručnostiam, zodpovednosti za seba a okolie a osobnej iniciatíve.“ Veľa z týchto slov je navzájom prepletených a priamo súvisí s otázkou vplyvu skautingu na spoločnosť.
Zodpovednosť za seba
Zodpovednosť za seba znamená nezatvárať oči pred dôsledkami svojho konania a nekonania. Priznať si, že sú situácie, keď „kto nič nerobí, nič nepokazí“ vôbec nie je pravda. Znamená to uvedomenie si, že nie sme len handrové bábiky v rukách génov, okolností a vplyvov prostredia, hoci sa to na pohľad tak môže javiť. Veľakrát si nevyberieme veci, ktoré sa nám dejú, no stále sa môžeme slobodne rozhodnúť, aký postoj k nim zaujmeme. A s touto slobodou ide ruka v ruke aj zodpovednosť za vlastný život.
Rakúsky neurológ, psychiater a psychológ Viktor Emanuel Frankl strávil najlepšie roky života na 3 miestach, z ktorých behá mráz po chrbte: Osvienčim – Dachau - Terezín. Po oslobodení americkými oddielmi a návrate do Viedne zistil, že jediný z rodiny vyviazol živý. Jeho teória, že všetky situácie majú zmysel a hlavnou úlohou človeka je ho objaviť, prešla skúškou ohňom. Výsledkom ťažkého boja samého so sebou je kniha, ktorej názov nesie v sebe jadro celej jeho životnej filozofie: „Napriek všetkému povedať životu áno“. Namiesto mena ju podpísal svojim väzenským číslom.
Zodpovednosť za seba pre mňa zároveň znamená aj celoživotnú výzvu objavovať, využívať a rozvíjať dary a príležitosti, ktoré sme dostali. Je to výzva neprestávať rásť. Kto dostal viac, tomu leží na pleciach aj väčšia ťarcha zodpovednosti. Príde mi, že v tomto majú skauti voči „ostatnému svetu“ veľkú výhodu: jednak v rôznorodosti príležitostí, cez ktoré máme možnosť objavovať bohatstvo svojich darov a na druhej strane bezpečné prostredie a možnosť vyskúšať si všetko akoby „na nečisto“.
V posledných rokoch sa mnohé vzdelávacie, zážitkové a iné skautské kurzy zrušili skôr, ako vôbec začali. Dôvod? Nenazbieralo sa dostatok účastníkov. A nie je to o tom, že by boli drahé. Ani o tom, že by nevyzerali atraktívne. Asi to je o tom, že investujeme čas do iných vecí. Oplatia sa viac?
Zodpovednosť za okolie?
Som zodpovedná za to, že moja kamarátka fajčí a ničí si tak zdravie? Som zodpovedná za to, že ľudia v našom baráku hádžu smeti pod schody? A keď to vezmeme globálnejšie – mám svoj diel zodpovednosti za to, kto vládne v krajine, kde žijem? Za to, aké zákony tu platia? Pôjdem do malej hry so slovíčkami: nemáme zodpovednosť ZA, ale skôr VOČI okoliu. Zodpovednosť ZA môžem totiž prebrať len za niečo, čo dokážem ovplyvniť, čo mám vo svojej moci – čiže nie za správanie druhých, ale za svoje. Nie som zodpovedná za to, že decká v oddiele nadávajú, ale za to, či robím všetko v mojich silách, aby tomu tak nebolo, za príklad, ktorý im dávam. Nie sme zodpovední za to, aby sa všetci ľudia v našom okolí mali dobre, ale za to, ako nekompromisne využijeme svojich 72 hodín. Ide o našu vzájomnú zodpovednosť jedného voči druhému: silných voči slabým, vzdelaných voči nevzdelaným, tých s možnosťami voči tým, ktorí ich nedostali, mladých voči starým a naopak...
Či za svoje „okolie“ považuješ úzky kruh svojej rodiny či komunitu blízkych priateľov, alebo svoju štvrť, mesto, krajinu, či celý svet, to nie je až také podstatné. Podstatné je vedomie, že KDEKOĽVEK dokážeme zanechať pozitívne stopy.
Haitskí skauti v spolupráci s inými mimovládkami pred rokom pomáhali obetiam cyklónov, ktoré sužovali ich krajinu. A viete, ako na to reagovali francúzski skauti? Vyslali svojho dobrovoľníka, aby priamo na mieste koordinoval záchranné práce a vyzbierali peniaze na kúpu nákladného auta na zásobovanie. Vzdialenosť medzi Haiti a Francúzskom je 7321 km.
Žiaci z dvanástich základných a jednej materskej školy v Bratislave vyzbierali v priebehu septembra 88 škatúľ školských pomôcok pre slovenské školy, ktoré boli zasiahnuté povodňami.
Počas hladomoru v Bangladéši v roku 1974 mnoho rodín žilo v začarovanom kruhu chudoby – čo zarobili tvrdou drinou, museli splácať úžerníkom, pričom im neostávali peniaze na živobytie a boli nútení si požičiavať ďalšie na nesplatiteľný úrok. Tamojší profesor ekonómie sa rozhodol vyskúmať, čo sa zmení, ak požičia peniaze týmto ľuďom bez úroku. Pre začiatok tak pomohol 42 rodinám rozbehnúť ich vlastné drobné podnikateľské aktivity. Samého ho prekvapilo, ako málo bolo k tomu treba. Asi neuveríte – spolu pre všetky rodiny dokopy 27 dolárov! Dnes projekty mikropôžičiek fungujú vo viac ako 43 krajinách sveta a profesor Yunus za svoj nápad dostal v roku 2006 Nobelovu cenu mieru. A Grameen Bank, ako sa pôvodný projekt nazýva, sa môže ako jedna z mála bánk pochváliť viac než 98% návratnosťou požičaných peňazí.
Osobná iniciatíva
„O dvadsať rokov budeš viac sklamaný z vecí, ktoré si neurobil než z tých, ktoré si urobil. Tak odviaž laná a vyplávaj z bezpečného prístavu!“, volá Mark Twain a ja mu celkom verím. Na to, aby sa veci v spoločnosti pohli dopredu, sa nestačí prizerať z diaľky, dokonca si myslím, že ani dávať peniaze nestačí.
V štúdii, ktorá porovnávala 24 krajín podľa pomeru, koľko percent ľudí sa radšej priamo zapojí do dobrovoľníckej aktivity oproti tým, ktorí tretí sektor podporia radšej finančne, skončilo Slovensko na poslednom mieste! Povedané rečou čísel, prvú možnosť preferuje len 10% ľudí, zatiaľ čo 90% si radšej uspokojí svedomie venovaním peňazí, bez priameho zapojenia sa (pre porovnanie, v susednom Česku je tento pomer 62:38). Na otázku, prečo sa nevenujú dobrovoľníckej činnosti, mnohí mladí odpovedali jednoducho: lebo ich nikto neoslovil s ponukou v niečom sa takto angažovať.
Tieto výsledky by mali byť pre nás hodenou rukavicou: jednak pre skautskú organizáciu ako celok a jednak pre konkrétnych vodcov a radcov z mäsa a kostí. Znie to tak, akoby stačilo len načiahnuť ruku. Len možno sme sa pri hľadaní zasekli na stereotypných miestach – sťažujeme sa, že tí šikovní a výkonní majú okrem skautingu milión iných aktivít. Možno len treba objaviť tú menej zjavnú skupinu šikovných. Vy - vodcovia, radcovia, roveri, na vás leží najväčšia úloha: spraviť z členov dobrovoľníkov. Z pasívnych prijímateľov aktívnych vytvárateľov. Niekedy to bude od vás vyžadovať viac aktivity – povzbudzovať, hľadať možnosti zapojenia, pozorovať, v čom sa kto z vašich členov rád angažuje, čo koho napĺňa. A niekedy, čo môže byť oveľa náročnejšie, viac pasivity – neopravovať, zahryznúť si do jazyka a prižmúriť oči nad začiatočníckymi chybami a nedokonalosťami. A niekedy dokonca vzdanie sa vyhriateho miestečka svojej funkcie a otvorenie okien novému vetru. Zdanie, že „tam nie je nikto schopný, kto by ma zastúpil“ môže kruto klamať.
Podľa papalášov z WOSM jedným zo spôsobov, ako zmeriame dopad skautingu na spoločnosť je spočítať, koľko mladých ľudí opúšťa v dospelosti skauting s túžbou aktívne sa zapojiť do tvorenia lepšej spoločnosti. Sama som zvedavá, ako „občiansky angažovaná“ budem o takých 10 -20 rokov. Dúfam, že sama seba príjemne prekvapím!
Najbližšie akcie
Z vašich fotografií
