Cesta
10 rokov SELŠ

10 rokov SELŠ

22. februára 2011

Čo sa stane, ak sa stretnú absolventi všetkých doterajších 10tich ročníkov na jednej akcii? Ťažko povedať, no podľa toho, ako som poznala SELŠku, to zaručovalo kopec zábavy. Čo kopec – priam vysokohorský štít; plus more ľudí, ktorí sa neboja plávať proti prúdu a sú na to patrične hrdí.

7.9. 2010 mi prišiel elegantný e-mail s názvom Propozície na stretnutie absolventov SELŠ. Po dlhých šumoch v zákulisí aj medzi komunitnou sieťou nás, rybičiek infikovaných. Chata na víkend len za 2€ vrátane stravy pre množstvo žalúdkov skautskej veľkosti. Kto by odolal?! Ako som si spätne tento mail prezerala, vyše mesiaca po stretnutí, našla som dodatočný mail s výrazným upozornením ohľadom miesta. Poluvsie je totiž nielen samostatná časť Rajeckých Teplíc, ale aj dedina pri Prievidzi. Hodilo by sa prečítať ho skôr, nemusela som poblúdiť.

Pestré spoločenstvo

Schádzali sa sme sa počas mrholenia v nepravidelných intervaloch z každého kúta Slovenska. Od najmladších Fabových detí po najstaršieho Pamajorána z Dolného Kubína. Na otázku kam sa zložiť bola jednoduchá odpoveď: „Kdekoľvek.“ Ako sa vraví, dobrých ľudí sa všade veľa zmestí (a zlí sa potlačia), preto nečudo, že sa do chaty s 15 posteľami zmestilo 80 skautov. Pohodlne. Ročníky sa navzájom premiešavali ako čaje v kuchyni pod nami. Pozvoľna vznikali nové netypické zoskupenia absolventov. Veľa z nich sa predtým vôbec nepoznalo. Po dvojfázovej (možno aj 2,5- fázovej) večeri sme si pripili vyššie spomínaným čajom a koláčikmi. Zdieľanie najzábavnejších a najvnútornejších zážitkov tak rôznych desiatich ročníkov spôsobovalo zvláštne príjemný kontrast, ktorý sme s chuťou vstrebávali. Spájal nás rovnaký stres pred skúškami, ale aj úplne rôzne zážitkami každého ročníka. A tiež príležitostné modré tričko s nápisom „Už 10 rokov proti prúdu.“

Čo vieš o SELŠ?

Znamenitý sobotný program úplne prehlušil pocity nostalgie z nekonečne upršaného počasia a nechuti čo i len rozlepiť očné viečko. Čakal nás veľký kvíz, ktorý poriadne preveril nielen naše spomienky, ale aj vzájomnú komunikáciu. Prierez dejinami, osobami, príhodami a udalosťami SELŠ. Zatiaľ čo niektoré okruhy sme zvládali ľahko, iné (napr. Externí lektori) boli dosť zákerné. Vzrušenie a napätie pri súťažení by sa vyrovnalo Majstrovstvám sveta v hokeji; a to sme ani nevedeli, že hráme o Milku XXL s jogurtovou náplňou a corn-flacksami. A tie pikošky, čo sme sa popritom podozvedali o realizačnom tíme, účastníkoch a o SELŠ vôbec!! Vedeli ste napríklad, že Marek Richter absolvoval SELŠ dvakrát? V roku 2005 to bol Marek Richter – Richťo (25. zbor), o štyri roky neskôr Marek Richter – Kikju (112. zbor). Nakoniec vyhral rod Zápoľských. Ich neodškriepiteľná výhoda spočívala v zastúpení absolventov takmer všetkých ročníkov. Ďalším bodom programu bolo hromadné spomínanie na práve ten môj najlepší ročník, spojené s vymenúvaním najsilnejších zážitkov a preberaním si rybičkovských tričiek. Pri pohľade na fotografie sme so smiechom zisťovali kto je kto a kto. Niektorí sa zmenili na nepoznanie, iní vôbec.

Adrenalín na schodoch

Potom dostali naše kolená riadne zabrať. Krysy v potrubí som si vyskúšala už počas skúšok na Plesnivci, ale to čo ma čakalo v Poluvsí, na to tak skoro nezabudnem! Chata so štyrmi (!) podlažiami. Viesť potrubie cez vaňu, či zacyklené posteľové potrubie sa zdalo mnohým absurdné. Mne sa najviac vrylo do pamäti potrubie vedúce dole točitým schodišťom. Táto trasa ostane nezabudnuteľná aj pre moje stehná, ktoré takmer tri týždne zdobili dve krásne mega-modriny.

Finále pod hviezdami

Večer sme sa vydali do útrob prírody. Tridsať minút sme vdychovali lesnú inšpiráciu, než sme zastali a pripravili lietajúce lampióny. K nebu sme ich pustili naraz. Len Boh vie, čo okrem túžob, prianí, snov, vďaky a prosieb tam hore so sebou niesli. Keď zmizli za horizontom, rozpustilo sa posvätné ticho. Pomaly sme sa vydali naspäť do chaty, kde bol už prichystaný stôl plný dobrôt. Znamenití hudobníci sa hneď chytili nástrojov. Okamžite sa k nim pridali aj roztancované nohy roverské – ako to už k správnej SELŠ patrí. Ďalej si to už každý vie predstaviť, hoci absurdnosť roverských hier a aktivít vie občas prekvapiť aj ostrieľaných návštevníkov skautských akcií. Od infantilných hier typu „This is story of my Bunny“ cez neschopnosť zatancovať synchronizovane za sebou 3 jednoduché tanečné kroky aj napriek polhodine skúšania, až po noblesu spoločenských tancov pri živej hudbe vo vibramkách.

Asi to bude niečo veľmi mocné, čo primälo toľkých rôznych ľudí po rokoch, žijúc vlastné civilné životy, len tak ísť spolu do prírody, stretnúť sa a ďakovať za všetko, čo sme dostali a zažili. Verím, že nákaza plávať proti prúdu pretrvá čo najdlhšie, aby sme sa znova mohli stretnúť na ešte väčšej chate, s väčším počtom absolventov, a povedať si: SELŠ INFECTION, NO PROTECTION

Minikvíz: Čo vieš o SELŠ?

Program: Ktorý kultový seriál slúžil ako symbolický rámec na SELŠ 2007?
Tím SELŠ: Kto zo súčasných alebo bývalých členov tímu SELŠ zastáva momentálne funkciu v náčelníctve
Lektori: Ktorý externý inštruktor je citovo naviazaný na PowerPointové prezentácie a dataprojektor?
Kambodža: Čím sa najčastejšie živia účastníci Kambodže?
Miesta: S ktorou historickou pamiatkou, zapísanou aj na zozname UNESCO, je spätá SELŠ? V minulosti sa tam uskutočnilo niekoľko jarných častí.
Pikošky: Aký pokrik charakterizoval ročník 2009?
História SELŠ: Ktoré šľachtické rody prepožičali svoje mená družinám v SELŠ?
Naj naj naj: Koľko rokov mal najstarší účastník SELŠ v čase jej absolvovania?
Absolventi: Ktorého absolventa dlhé roky charakterizovala bujná hriva?
Zo zákulisia: Čím sa dopujú členovia tímu SELŠ po nociach?

Správne odpovede

1) Simpsonovci, 2) Martina Slivková – Zváračka, 3) Inky, 4) slivkami a jablkami, 5) Spišská kapitula, 6) Ja som etno! 7) Brezovickí, Mariássiovci, Thurzovci, Zápoľskí, 8) 70 – Vojto Tóth, 9) Adam Brodanský – Bigfoot, 10) čokoládou