Akcie
Fodbalový turnaj

Fodbalový turnaj

09. marca 2011

Tento článok je dôkazom toho, že nemusíte byť futbaloví majstri sveta, aby ste si skvelo užili túto akciu a tiež o tom, že vlastne to víťazstvo nie je úplne najdôležitejšie...

Ráno

5:30 - Budík netrpezlivo zvoní v túto nekresťanskú hodinu, ktorú mnohí ešte nazývajú hlboká noc. No pre nás skautov z Pezinka je to začiatok dňa plného futbalového nadšenia. Za kokrhania kohútov sme všetci radostne povyskakovali z postele, natlačili do seba pár kilojoulov, aby sme mali z čoho čerpať energiu pri podávaní nadľudských výkonov a prichystali sa na odchod do Bratislavy.

Ak ste o nás ešte nepočuli..

Tohto roku mal Pezinok zastúpenie hneď v dvoch tímoch: Malé deti a Polená. Kým dievčenský tím Polená bol na scéne ešte nováčikom, Malé deti už majú vybudovanú reputáciu dobrosrdečných chlapcov, ktorí súťažia len pre radosť ostatných zúčastnených, ktorým každoročne svojou hrou dodávajú pocit sebavedomia. No nie sú charita a preto túto službičku nerobia len tak zadarmo. Sú však skromní a jediné čo žiadajú, je aspoň jeden gól pre radosť.

S vytýčenými cieľmi a adrenalínom v krvi sme dorazili na miesto, kde sa mal turnaj odohrávať. Náš plán zahrať si trochu ešte pred zápasom stroskotal za zamknutými dverami. No nadšenie nás neopúšťalo a po odomknutí sme sa okamžite nahrnuli dnu do tepla. Keď sme sa zaregistrovali a trochu „zabývali“ začal sa turnaj medzi chalanmi.

Chalanský turnaj – prelom v histórii

Kým oni oprašovali svoje schopnosti – neschopnosti, my dievčatá sme vytiahli obrovský transparent a ničili naše hlasivky, v čom nás pri našich zápasoch oni vystriedali.
Prvý zápas bol veľmi vyrovnaný. Polčas skončil nerozhodne 0:0. Šance boli na obidvoch stranách. No šťastie Malým deťom neprialo a dostali gól. To však nemenilo fakt, že to bol najlepší výsledok celej éry ich pôsobenia, čo minimálne tým, ktorí si pamätali ako dopadli po minulé roky, pridalo na dobrej nálade.
Ďalší zápas sa hral proti favoritom skupiny - Albatrosom. Po tímovej porade nastúpila na prvý polčas mladšia časť družstva. Albatrosi sa však nedali zaskočiť a dali našim chlapcom dva bleskové góly na privítanie. No mladí sa ich nezľakli a drzo ich zatlačili na nejaký čas pred bránku. V druhom polčase rady prestriedali starší a skúsenejší hráči z tímu, ale ani to nepomohlo a dostali ďalšie dva góly, ktoré zápas ukončili.
Tretí zápas sa odohral podľa rovnakého scenára ako druhý. Na prvý polčas nastúpila mladá štvorka a súperi im strelili dva góly. Ale ďalej sa všetko radikálne zmenilo. Keď už sa zdalo, že výsledok nemožno zvrátiť a o všetkom je rozhodnuté, pri jednom z početných útokov Zelovoc trafil. Áno, trafil bránku! Všetci zostali v nemom úžase z tohto neočakávaného momentu. Celá telocvičňa začala burácať. Protihráči netušili, čo sa to deje. No ďalej sa výsledok nemenil a skončilo to 4:1, čo nič nezmenilo na víťazoslávnom pocite, ktorý všetkým členom tímu koloval v žilách.
Na posledný zápas preto nastúpili s tým, že už nič nemôžu stratiť. Gól v ich sieti im aj nám trochu nabúral elán. Chalani to ale nevzdali a útočili s vervou ďalej. A vtedy sa to stalo! Moment, ktorý už nikto nečakal ani v najkrajších snoch sa stal skutočnosťou a Mafián dal ďalší gól! Telocvičňa opäť burácala. Ošiaľ, ktorý nastal sa nedá ani opísať slovami. Mafián sa hodil na zem s náznakom rybičky a ostatní spoluhráči neváhali a prikryli ho vlastnými telami. Polčas ukončili sľubne 1:1. Opití mocou a slávou sa teda vykašľali na dobrosrdečnosť a do druhého polčasu nastúpili s cieľom zvíťaziť. Dali do toho všetko, ale napriek úpornej snahe im súperi zatrhli ich sebecké plány na víťazstvo. A to bol záver odysey tímu Malé deti, ktorá síce neskončila výhrou, ale predsa znamenala víťazstvo. Skupinu vyhrali Albatrosi.
Po vyhlásení výsledkov a krátkej eufórii z dobre vykonanej práce odmenenej konzervou osviežujúceho ananásu, ktorú sme si priniesli, sa začal turnaj medzi dievčatami.

Dievčenský turnaj – dobrý začiatok nemusí byť kľúčom k úspechu

Náš tím Polená hral hneď v prvom zápase, tak sme sa najprv trochu rozcvičili, čo zrejme nebolo na škodu, lebo hneď pár minút po odpískaní začiatku zápasu sa Rory podarilo dať gól, čo nám zaistilo, že nebudeme odchádzať s hanbou. Teda nie tak celkom, lebo šťastie ako prišlo, tak aj odišlo, a po tomto úspechu lopta ďalej putovala namiesto do súperovej bránky do tej našej. To, čo zozačiatku vyzeralo sľubne, sa skončilo drvivou porážkou 4:1.
Pred druhým zápasom sme sa kvôli tomu rozhodli premyslieť taktiku. S veľkým rizikom sme do brány nasadili Blchu, ktorá v predchádzajúcom zápase schytala loptou do tváre, čo trochu ovplyvnilo jej videnie, no napriek tomu podávala bravúrne výkony. Ale aj keď sa naša hra viditeľne zlepšila, stále to nestačilo na výhru ani na ďalší gól do zbierky a hra skončila 2:0 v náš neprospech.
Do posledného zápasu sme išli s obrovským odhodlaním vyhrať alebo aspoň streliť znova gól. Napriek veľkej snahe obidvoch tímov sa hra skončila remízou, čo ešte vygradovalo napätie. Prvé penalty sa nepodarilo premeniť ani nám, ani druhému tímu. V ďalšom kole sa však podarilo streliť gól súperovi, čo sa nám nepodarilo vyrovnať a tak sa zápas znova skončil našou prehrou. Skupinu vyhrali Prieskumníčky, s ktorými sme mali tú česť sa stretnúť v druhom zápase.
Napriek tomu, že sme nevyhrali ani jeden zápas, sme si mohli pogratulovať, lebo sa nám podarilo dať gól. A tak sme si aj my zaslúžili za odmenu konzervu chutného ananásu.

Ale ananás nebol to jediné, čo sme v ten deň dostali. Okrem kofoly, ktorú sme si mohli celý deň čapovať, sme získali diplom a cukríky, ale hlavne pocit príjemne stráveného dňa.

Monika

Čo povedali o fodbale členovia víťazných tímov:

"Takže my sme išli na turnaj s tým, že to proste musíme vyhrať! :) A tak najdôležitejšie bolo, aby sme postavili dobré družstvo samozrejme, čo sa nám tento rok prvýkrát podarilo v takom riadnom počte.
A teda výhra mňa osobne (nechcem vyznievať namyslene), ale moc neprekvapila, lebo proste ja som to tak nejak cítila. Inak sme si turnaj úplne užívali. Vlastne všetky zápasy sme vyhrali. Aj keď boli trocha nervy u niektorých, že ako to stihneme, lebo večer sme mali náš zborový ples a napríklad ja som musela už o 16.00 generálkovať. Ale nakoniec to celé dopadlo úúplne suprovo a my sme pevne odhodlané výhru zopakovať aj o rok. Čiže sa nás bojtéé!! :P"

Alžbet

„Turnaja sme sa zúčastnili 5x. Prvý rok sme obsadili 4. miesto a následne sme 4x vyhrali. Každoročne je to dobre zorganizované, možno by som však chalpčenské družstvá rozdelil do dvoch kategórii, povedzme do 15r. a nad 15r., aby mal každý "o čo hrať". S chalanmi už skautujeme 10 rokov, takže sa výborne poznáme na ihrisku aj mimo neho, čiže každý rok sa ideme hlavne dobre zabaviť. Čo sa týka uplynulého ročníka, víťazstvá neboli veľmi vysoké, keďže súperi hrali s obrovským nasadením, čo je malej telocvični nepríjemné...“

Jozef